ktorý zám. opyt.
1. expr. i ktorýže vyj. otázku zacielenú na osobu al. vec ako na jednu z viacerých: k. (že) z nich je tvoj kolega? k. bývate najbližšie? k-m vlakom pôjdeš? v k-é dni sa (ne)úraduje? expr. k. somár to urobil? kto?
2. expr. má citový ukaz. význ. (vo zvol. vetách): pozrite, k-ú si vybral!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, predmetovú, podmetovú (často súvzťažné k. ten, taký – k.): kniha, k-ú mám najradšej; k. pes breše, (ten) nehryzie; podľahli aj takí, k-í mali byť vzorom; potme nebolo vidieť, k-í sú naši a k-í nie
4. uvádza nepravú vzťaž. vetu: zarobí veľa peňazí, k-é aj chytro minie, vhodnejšie ... a tie aj chytro minie, a chytro ich aj minie
5. má význ. neurč. zám., niektorý: ak k. z vás len mukne, dostane; posadali si, k. na lavicu, k. na zem
6. i ktorýže v reč. otázkach má vymedz. význ.: k. národ sa môže pochváliť niečím podobným? ani jeden
koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorý • aký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu? • expr.: koľkýže • akýže • ktorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži? • subšt. koľkáty
niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorý • daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejší • ktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviť • ľubovoľný • jeden • niekto • ktosi • dakto • voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrku • zried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia! • dajeden • nejeden; mnohí • viacerí • istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesť • hovor.: poniektorí • podaktorí • podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišli • jedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé
ktorý zám.
1. opyt. pýtame sa ním na bližšie určenie osôb, zvierat, vec v priamej al. nepriamej otázke: Ktorý pán? Nuž z Rovnian. (Jégé) Nuž ktoré? — plačlivo sa spýta chlapec. (Kal.)
2. vzťaž. (často súvzťažné ten... ktorý) uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú: Krása je modla, ktorú rád vzýva. (Sládk.) Šli poľnou cestou medzi brehmi, ktoré sa už zelenali novou trávou. (Jes.) Starý otec ich (deti) už ani nepoznal, ktoré je čie. (Taj.) Ktorý volič nedal sa zviesť na pijatiku, tomu sľubovali hory-doly. (Taj.) Som ten, ktorému v uši znela pieseň matky-otrokyne. (Kras.) Niekedy sa používa vzťažné zámeno v tzv. nepravých vzťažných vetách, kde druhá veta nerozvíja podstatné meno z prvej vety, ale je k nej voľne pripojená. Napr.: Z komína rušňa sa valil hustý čierny dym, ktorý sa stlal nízko pod poľami (Mor.), lepšie a stlal sa...
3. neurč. niektorý, hociktorý, voľaktorý: Keď sa ktorý sluha v dedine zmohol... (Kal.) Bral do tanca všetky dievky, kde ktorá bola. (Jil.) Oddelili sa, ktorý na tú, ktorý na inú stranu (Kuk.) jedni išli ta, druhí inam; býva i vo výraze ktorý-ten: Keby aspoň ktorý-ten prišiel. (Tim.)
4. vo zvolacích vetách má niekedy ukazovací význam: Pozri, ktorú sukňu si obliekla!