ktorý zám. opyt.
1. expr. i ktorýže vyj. otázku zacielenú na osobu al. vec ako na jednu z viacerých: k. (že) z nich je tvoj kolega? k. bývate najbližšie? k-m vlakom pôjdeš? v k-é dni sa (ne)úraduje? expr. k. somár to urobil? kto?
2. expr. má citový ukaz. význ. (vo zvol. vetách): pozrite, k-ú si vybral!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, predmetovú, podmetovú (často súvzťažné k. ten, taký – k.): kniha, k-ú mám najradšej; k. pes breše, (ten) nehryzie; podľahli aj takí, k-í mali byť vzorom; potme nebolo vidieť, k-í sú naši a k-í nie
4. uvádza nepravú vzťaž. vetu: zarobí veľa peňazí, k-é aj chytro minie, vhodnejšie ... a tie aj chytro minie, a chytro ich aj minie
5. má význ. neurč. zám., niektorý: ak k. z vás len mukne, dostane; posadali si, k. na lavicu, k. na zem
6. i ktorýže v reč. otázkach má vymedz. význ.: k. národ sa môže pochváliť niečím podobným? ani jeden