Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

ktorý zám. opyt.

1. expr. i ktorýže vyj. otázku zacielenú na osobu al. vec ako na jednu z viacerých: k. (že) z nich je tvoj kolega? k. bývate najbližšie? k-m vlakom pôjdeš? v k-é dni sa (ne)úraduje? expr. k. somár to urobil? kto?

2. expr.citový ukaz. význ. (vo zvol. vetách): pozrite, k-ú si vybral!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, predmetovú, podmetovú (často súvzťažné k. ten, taký – k.): kniha, k-ú mám najradšej; k. pes breše, (ten) nehryzie; podľahli aj takí, k-í mali byť vzorom; potme nebolo vidieť, k-í sú naši a k-í nie

4. uvádza nepravú vzťaž. vetu: zarobí veľa peňazí, k-é aj chytro minie, vhodnejšie ... a tie aj chytro minie, a chytro ich aj minie

5. má význ. neurč. zám., niektorý: ak k. z vás len mukne, dostane; posadali si, k. na lavicu, k. na zem

6. i ktorýže v reč. otázkach má vymedz. význ.: k. národ sa môže pochváliť niečím podobným? ani jeden

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ktorý zám.

bohviektorý -rá -ré pl. N mužský živ. bohviektorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný bohviektoré, pís. i bohvie ktorý bohvie ktorá bohvie ktoré zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť osôb, vecí, javov al. kvality (často so záporným hodnotením); syn. čertviektorý: uložil to do bohviektorej škatule; sme bohviektorí v poradí; Vraj ho poznajú v tridsiatich krajinách, bohviektorých. [Sme 1998]


čertviektorý -rá -ré pl. N mužský živ. čertviektorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný čertviektoré, pís. i čertvie ktorý čertvie ktorá čertvie ktoré zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť kvality al. osôb, vecí, javov (často so záporným hodnotením); syn. bohviektorý, čojaviemktorý: č. spolužiak mu to natáral; Jeden z nich ma zradil, čertvie ktorý. [Sme 1995]


ktorý -rá -ré pl. N mužský živ. ktorí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktoré zám. opytovacie adjektívne 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na výber osoby al. veci podľa ich vlastností; pri elipse podstatného mena preberá jeho funkciu vo vete: ktoré šaty si oblečieš? - červené; po ktorej ceste mám ísť?; ktorým pokynom nerozumiete?; k. je tvoj brat? - tento; ktorí z vás majú záujem študovať na vysokej škole? kto; expr. k. somár to urobil? kto
2. v zvolacích vetách ▶ má citový ukazovací význam: pozri, ktorú si vybral! túto
3. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú (i súvzťažne ten - ktorý, taký - ktorý): lekár, ktorému dôverujete; články, o ktorých sa diskutuje; ten, k. zodpovedá za bezpečnosť iných; sú aj takí, ktorí sa odmietajú podriadiť; povedz mi, ktorého je dnes? vhodnejšie koľkého je dnes; Dievča by odišlo do neznáma s človekom, ktorý ju neľúbi, s človekom, ktorý nevie, čo bude s ním zajtra, s človekom, ktorý nevie, kde bude zajtra večer spať. [L. Ťažký]
4. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza (po viacslovných sekundárnych predložkách) vedľajšiu vetu prívlastkovú: kritérium, na základe ktorého sa dospelo k tomuto číslu; začali kampaň, v rámci ktorej chcú získať finančné prostriedky pre zdravotne postihnuté deti; sucho, v dôsledku ktorého vznikli veľké škody
5. ▶ uvádza nepravú vzťažnú vetu: otvoril dvere, z ktorých sa vyvalil oblak pary vhodnejšie a z nich sa vyvalil oblak pary
6. v spojení ako ktorý ▶ v odpovedi odkazuje na rozmanitosť a neurčitosť výberu vecí, podľa okolností: chodia všetky vlaky načas? - ako ktoré; rozumiete dobre všetkým otázkam? - ako ktorým
7. blíži sa významu neurčitého zámena ▶ odkazuje na ľubovoľnú osobu, niektorý: ak k. z vás len cekne, nepôjde do kina
8. ako súčasť dvojčlenného výrazu ktorý - ktorý ▶ odkazuje na rad bližšie neurčených osôb: posadali si, k. na lavicu, k. na zem
9. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam: k. človek nemá chyby? každý má chyby; k. z vás môže na sto percent predpovedať, že sa to stane? nikto z vás, žiaden nemôže
fraz. kade ktorý kam kto mohol, hocikam: chlapi sa rozpŕchli kade ktorý; poschovávali sa kade ktorýparem. pes, ktorý breše, nehryzie nie je vždy zlý ten, kto nadáva


neviemktorý -rá -ré, pl. N mužský živ. neviemktorí pl. N mužský neživ., ženský a stredný neviemktoré, pís. i neviem ktorý zám. neurčité adjektívne hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť osôb, vecí, javov; syn. neviemaký, čojaviemaký: pozerá n. seriál; prišla na návštevu s neviemktorým dieťaťom; auto sme predali už ani neviem ktorej firme

koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorýaký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu?expr.: koľkýžeakýžektorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži?subšt. koľkáty


niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorýdaktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejšíktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviťľubovoľnýjedenniektoktosidaktovoľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrkuzried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia!dajedennejeden; mnohíviaceríistí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesťhovor.: poniektorípodaktorípodajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišlijedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ktorý zám.

1. opyt. pýtame sa ním na bližšie určenie osôb, zvierat, vec v priamej al. nepriamej otázke: Ktorý pán? Nuž z Rovnian. (Jégé) Nuž ktoré? — plačlivo sa spýta chlapec. (Kal.)

2. vzťaž. (často súvzťažné ten... ktorý) uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú: Krása je modla, ktorú rád vzýva. (Sládk.) Šli poľnou cestou medzi brehmi, ktoré sa už zelenali novou trávou. (Jes.) Starý otec ich (deti) už ani nepoznal, ktoré je čie. (Taj.) Ktorý volič nedal sa zviesť na pijatiku, tomu sľubovali hory-doly. (Taj.) Som ten, ktorému v uši znela pieseň matky-otrokyne. (Kras.) Niekedy sa používa vzťažné zámeno v tzv. nepravých vzťažných vetách, kde druhá veta nerozvíja podstatné meno z prvej vety, ale je k nej voľne pripojená. Napr.: Z komína rušňa sa valil hustý čierny dym, ktorý sa stlal nízko pod poľami (Mor.), lepšie a stlal sa...

3. neurč. niektorý, hociktorý, voľaktorý: Keď sa ktorý sluha v dedine zmohol... (Kal.) Bral do tanca všetky dievky, kde ktorá bola. (Jil.) Oddelili sa, ktorý na tú, ktorý na inú stranu (Kuk.) jedni išli ta, druhí inam; býva i vo výraze ktorý-ten: Keby aspoň ktorý-ten prišiel. (Tim.)

4. vo zvolacích vetách má niekedy ukazovací význam: Pozri, ktorú sukňu si obliekla!

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor