ktokoľvek kohokoľvek zám. neurč.
1. hoc(i)kto (význ. 1, 2), každý: môže prísť k. z vás; nevezme si kohokoľvek
2. uvádza vzťaž. vedľ. vetu, najmä podmetovú; každý, kto: k. zistí niečo podozrivé, musí to hlásiť
ktokoľvek kohokoľvek komukoľvek kohokoľvek komkoľvek kýmkoľvek zám. neurčité substantívne
ktokoľvek kohokoľvek komukoľvek kohokoľvek (o) komkoľvek kýmkoľvek zám. neurčité substantívne 1. ▶ odkazuje na ľubovoľnú osobu; syn. hocikto, hockto, každý: viem to lepšie než k. z vás; navštevuje nás častejšie než k. iný; nevezme si na byt kohokoľvek; mohlo sa to stať komukoľvek; spýtajte sa na to kohokoľvek; odmieta hovoriť s kýmkoľvek; Nech ste ktokoľvek, cudzinci, ste mojimi zajatcami. [J. Lenčo] 2. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu, najmä podmetovú; syn. každý, kto: k. zistí niečo podozrivé, musí to hlásiť; k. má chuť, môže sa zapojiť do hry; kohokoľvek som k nemu priviedol, každého prijal
hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hockto • ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto • každý • ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť • expr.: kdekto • kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane • všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať • hovor.: bárkto • bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať • ten alebo onen • ten či onen: pomôcť môže ten či onen • zried.: ledakto • ktolenkoľvek • nár.: lecikto • trebárskto • fraz.: čert alebo diabol • čert-diabol
ktokoľvek, ktolenkoľvek p. hocikto
ktokoľvek zám. neurč.
1. hocikto, každý: Tie časy minuli, keď na pokynutie kohokoľvek padlo sa na kolená. (Vans.)
2. niekedy má význam s odtienkom prípustky; nech ktokoľvek: A predsa nepôjdem zaň, ktokoľvek je. (Tim.)
dokolvečky p. ktokoľvek
chtokoľvek p. ktokoľvek
ktokoľvek i ktokoľvečky zám. neurč. (chtokoľvek, dokolvečki) 1. zried. hocikto, každý: Maže chtokolvek pris (Rochovce ROŽ); Ponúkňi sa komukoľvek, pretože bi ťa ohováraľi! (Čičmany ŽIL) 2. uvádza vzťažnú vedľ. vetu; každý, kto: To boli obecné stromi a dokolvečki tade išóv, mohóv si s teho ovocá ottrhnút (Brestovany TRN)
ktokoľvek, čes ktokoli(v) [kdo-] zám neurč 1. hocikto; každý, kto: kdokoly (by) smluwu russyl (ŽK 1553); kdokolwek by gedle stial (ŠTÍTNIK 1610); vo formulách: dawame na wedomy, komukoliw bi prinaleželo wediety (M. KAMEŇ 1744); wiznawam timto psanim, komukolwek prinaležj (vedieť) (BOCA 1749) 2. vyj. odtienok prípustky, nech ktokoľvek: kdokoly gsi, dufati tobe kažem (KoB 1666); každý kdokolwek wzywat bude meno Pane (KB 1756)