ktohoviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i ktohovie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu, nevedno kto; syn. bohviekto: vláči sa sem k., a tebe je to jedno; ktohovie koho si tam ty videl
ktohoviekto p. ktoviekto
ktoviekto, pís. i ktovie kto vyjadruje neurčitosť osoby • nevedno kto: ktoviekto, nevedno kto mu stále pomáha • hovor. ktohoviekto, pís. i ktohovie kto • hovor. expr.: ktožehoviekto • bohviekto • čertviekto, pís. i ktožehovie kto, bohvie kto, čertvie kto (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehoviekto, bohviekto, čertviekto sa sem mohol dostať; myslí si o sebe, že je bohviekto, ktoviekto (niekto významný)