ktohovieako, pís. i ktohovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: štverali sme sa k. vysoko, ale výhľad za to nestál; Jedol s chuťou, sťaby ktohovie ako dlho nemal zhola nič na jazyku. [A. Habovštiak] 2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: k. sa mu nedarí; k. dobre som nespala; k. vážne sa netvárila
ktohovieako p. ktovieako 1
ktovieako 1. pís. i ktovie ako hovor. expr. vyjadruje neurčitosť spôsobu so záporným citovým hodnotením • expr. nevedno ako • hovor. expr.: ktohovieako • ktožehovieako, pís. i ktohovie ako, ktožehovie ako: ktovieako, kto(že)hovieako to urobil • hovor. expr.: bohvieako • bohhovieako • čertvieako • čerthovieako, pís. i bohvie ako, bohhovie ako, čertvie ako, čerthovie ako: bohvie ako sa dostal na vysokú školu; čerthovie ako prišiel k toľkým peniazom
2. hovor. expr. v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastnosti a pod. • veľmi • osobitne • mimoriadne: nie je ktovieako krásna; nechcem, aby ho tam veľmi, osobitne preháňali • hovor. expr.: bohvieako • čertvieako: nebude ktovieako, bohvieako vysoký (veľmi)