Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ktohovieako, pís. i ktohovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: štverali sme sa k. vysoko, ale výhľad za to nestál; Jedol s chuťou, sťaby ktohovie ako dlho nemal zhola nič na jazyku. [A. Habovštiak]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: k. sa mu nedarí; k. dobre som nespala; k. vážne sa netvárila
ktohovieaký -ká -ké pl. N mužský živ. ktohovieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktohovieaké, pís. i ktohovie aký ktohovie aká ktohovie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); nevedno aký; syn. bohvieaký: ponúkali k. šalát; chodia sem ktohovieakí ľudia; Víchrica ho schytila a vlny odniesli ďaleko k čiernej zemi, kde vládol ktohovie aký kráľ. [A. Habovštiak]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru (pozitívnej) vlastnosti (záporom obmedzenú), (veľmi) dobrý, osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký: nie je to k. tanečník; nebol to k. úspech; myslí si, že má k. rešpekt
ktohoviedokedy, ktohoviedokiaľ, pís. i ktohovie dokedy, ktohovie dokiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením); nevedno dokedy; syn. bohviedokedy, bohviedokiaľ: mulatoval k. a zmeškal vlak
ktohoviekade, ktohoviekadiaľ, pís. i ktohovie kade, ktohovie kadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania, po neznámych miestach (často so záporným hodnotením); nevedno kade; syn. bohviekade, bohviekadiaľ: tára sa k.
ktohoviekam, pís. i ktohovie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno kam; syn. bohviekam: osud ich zavial k.
ktohoviekde, pís. i ktohovie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení miesta, na neznámom, neurčitom mieste (často so záporným hodnotením); nevedno kde; syn. bohviekde: k. to kúpil; celý ten čas prespával k. a domov sa vrátil zúbožený
2. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení smeru; na neznáme, neurčité miesto; nevedno kam; syn. bohviekde, bohviekam: pes bol celý čas s nami a potom sa k. podel; k. ich zavliekli
ktohovie, pís. i kto ho vie čast. hovor. ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením); nevie sa, nie je známe, nevedno, ktovie; syn. čerthovie, bohvie: k., ako bude zajtra; k. odkiaľ prišiel; k., odkedy si nejedol; A ktohovie, dokedy by bol spal, keby ho neboli zobudili ovce. [A. Habovštiak]
ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť príčiny al. dôvodu (často so záporným hodnotením); nevedno prečo; syn. bohvieprečo: k. sa u nás usadil; pohádali sa k. a doteraz sa nerozprávajú