Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

kto koho komu koho o kom kým zám. opyt.

1. expr. i ktože vyj. otázku vzťahujúcu sa na osobu: k. je to? o kom to hovoríš? komuže dáme, ak nie deťom?

2. expr.citový význ. (vo zvol. vetách): aha, k. nám chce rozkazovať!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu podmetovú, predmetovú a prívlastkovú (často súvzťažné ten k., k. – ten): iba ten to pochopí, kto to sám zažil; uvidíme, k. mal pravdu; ten, komu som to požičal

4. v spoj. so slovesom mať al. byť a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: má mu k. pomôcť; niet sa na koho spoľahnúť

5. má význ. neurč. zám., niekto: najtuhšia zima, akú k. pamätá

6. i ktože expr. má význ. vymedz. zám., nikto (vo zvolaniach, v reč. otázkach): kto(že) to kedy videl!? k. by chcel tvrdiť opak?

k. z koho bezohľadné súperenie; myslí si o sebe – k. som, čo som je namyslený; komu česť, tomu česť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kto koho komu koho o kom kým zám.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čertviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i čertvie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť osoby (často so záporným hodnotením); syn. bohviekto: č. mu to poradil; č. sa viac preľakol; čertvie koho si ty videl


čojaviemkto -koho -komu -kto -kom -kým, pís. i čojaviem kto zám. neurčité substantívne hovor. 1. často v spojení s ešte ▶ odkazuje na neurčitosť osoby; syn. neviemkto: šiel odviezť šéfa, riaditeľa či čojaviemkoho; dostala darček od sestry, mamy, strýka a č. od koho ešte; Na barák jej chodia spolužiaci, strýčkovia a čojaviemkto. [Š. Moravčík]; Dobrák od kosti sa len ťažko môže stať invenčným vedcom, umelcom alebo invenčným čojaviemkým. [G. Murín]
2. iron. ▶ významný, neobyčajný, skvelý človek: namýšľa si, že je č.


ktohoviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i ktohovie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu, nevedno kto; syn. bohviekto: vláči sa sem k., a tebe je to jedno; ktohovie koho si tam ty videl


ktohovie, pís. i kto ho vie čast. hovor. ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu, pochybnosť hovoriaceho o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti (často so záporným hodnotením); nevie sa, nie je známe, nevedno, ktovie; syn. čerthovie, bohvie: k., ako bude zajtra; k. odkiaľ prišiel; k., odkedy si nejedol; A ktohovie, dokedy by bol spal, keby ho neboli zobudili ovce. [A. Habovštiak]


kto koho komu koho (o) kom s kým zám. opytovacie substantívne 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na osobu: k. je to?; k. je tá žena, s ktorou si sa zhováral?; k. bol najlepší?; k. by mi vedel poradiť?; bez koho sa nezaobídeme?; komu ste to sľúbili?; na koho z nich sa môžem spoľahnúť?; o kom píšu v novinách?; s kým si sa stretol?
2. vo zvolacích vetách ▶ má citové zafarbenie: aha, k. k nám ide!; ó, koho to tu vidím!; kto by si to bol pomyslel!
3. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu podmetovú, predmetovú, prívlastkovú (i súvzťažne ten - kto, kto - ten): čas ukáže, k. hovoril pravdu; ten, k. nič nerobí, nič nepokazí; štartovať môže každý, k. má záujem; bol som to ja, k. jej ponúkol pomoc; nespoliehaj sa na toho, koho dobre nepoznáš; si jediný, komu verím; Jediný, kto v noci vychádzal, boli sivé vojnové potkany. [J. Buzássy]
4. v spojení so slovesom byť, nebyť al. mať, nemať a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ odkazuje na možnosť al. nemožnosť realizovať daný dej vzhľadom na osobu: má mu k. pomôcť; nebolo sa na koho obrátiť; majú sa komu posťažovať; nemal sa s kým poradiť
5. ako súčasť dvojčlenného al. viacčlenného výrazu kto - kto ▶ odkazuje na rad bližšie neurčených osôb, niekto, dakto: nakoniec ich všetkých presvedčil, koho rýchlo, koho až po čase; ponalieval, komu koňak, komu pivo, komu pohár červeného vína; Navarím čaju, pokračovala pokojne, keď sme si konečne všetci posadali, kto na lavicu pod stenu, kto k teplému sporáku. [P. Andruška]
6. v spojení so zámenom aký vo vzťažnej funkcii ▶ odkazuje na neurčitú osobu, niekto: najväčšia snehová kalamita, akú k. pamätá; najlepší návrh, s akým k. dnes prišiel; najlepší román, aký k. (kedy) napísal
7. v spojení ako kto ▶ v odpovedi odkazuje na neurčitosť vzhľadom na osobu: všetci s tým súhlasili? - ako k.; všetkým je to jasné? - ako komu
8. v rečníckych otázkach ▶ má vymedzovací význam: k. to kedy tvrdil? nikto; komu to už prospeje? nikomu; k. by nechcel väčší plat? všetci by chceli □ kto je?; kto tam? otázka a) keď niekto zaklope na dvere b) prihlásenie sa pri telefonickom rozhovore
fraz. byť po kom podobať sa na niekoho, zdediť fyzické a/alebo duševné vlastnosti po rodičovi; koho to sem čerti nesú? o nevítanej návšteve; kto by to bol povedal! al. kto by si to bol pomyslel! prejav začudovania; kto povie a/á, nech povie aj b/bé kto niečo začne, nech to aj dokončí; kto to kedy slýchal!/videl! prejav nespokojnosti, pohoršenia; myslí si o sebe - kto som, čo som je namyslený, myslí si, že je výnimočný; [uvidíme,] kto z koho časom sa ukáže, kto je silnejší, kto viac vydrží, kto zvíťazí ◘ parem. komu česť, tomu česť [, pastierovi trúba] každého treba uctiť tak, ako si zaslúži; komu niet rady, tomu niet pomoci ak si niekto nedá poradiť, zle dopadne; komu pánboh, tomu všetci svätí človek, ktorému šťastie praje; komu sa nelení, tomu sa zelení kto je usilovný, tomu sa darí, má úspech; kto do teba kameňom, ty doňho chlebom aj za zlé sa treba dobrým odplácať; kto druhému jamu kope, sám do nej spadne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou; kto chce kam, pomôžme mu tam ak niekto nepočúva rozumné rady, nech si robí po svojom a na vlastnú škodu; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť treba sa prispôsobiť pravidlám spoločenskej skupiny, v ktorej chce človek existovať; kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; kto mastí, ten sa vezie kto podpláca, dostáva protislužbu; kto mlčí, ten svedčí aj mlčaním sa dá vyjadriť súhlas; kto nemá v hlave, má v nohách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu, pretože po zabudnutú vec sa treba vrátiť; kto nepracuje, nech neje; kto neskoro chodí, sám sebe škodí; kto prv príde, ten prv melie rýchly skôr vybaví, má prednosť, výhody; kto seje vietor, žne búrku kto spôsobuje zlo, nezhody, musí niesť i následky; kto včas ráno vstáva, tomu pánboh požehnáva čím skôr človek začne robiť, tým viac spraví; kto vysoko lieta, nízko padá a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) o príliš sebavedomom, pyšnom človeku; ten sa smeje najlepšie, kto sa smeje naposledy netreba sa tešiť predčasne


ktoviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i ktovie kto zám. neurčité substantívne 1. hovor. expr. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu; nevedno kto; syn. bohviekto: k. mu stále pomáha; je to lepšie, ako ísť na večierok, kde môže byť k.
2. hovor. iron.neobyčajne významný, vynikajúci človek; syn. bohviekto: tvári sa, správa sa, akoby bol k.


neviemkto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i neviem kto zám. neurčité substantívne hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení osoby: chýbajú mi knihy, ktoré som neviem komu požičal; spoločnosť roznáša súdne napadnuteľné klebety o novinároch platených neviemkým; Keď niekto dokáže zorganizovať festival pre 30-tisíc ľudí, zabezpečiť účinkujúcich, stánkarov, ochrankárov, staviteľov pódií a neviemkoho a neviemčo ešte, zaslúži si naše uznanie. [Týž 2008]
2. iron. ▶ odkazuje na mimoriadne veľkú dôležitosť, významnosť niekoho; syn. niekto: tvária sa, že sú n.; A nemyslím si, že som neviemkto. [Sme 2009]


pánbohviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i pánbohvie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení osoby (často so záporným hodnotením), nevedno kto; syn. bohviekto, ktoviekto, ktohoviekto: doména patrí pánbohvie komu; uverejnil odpoveď od pánbohviekoho; Až som sa zrazu rozzúril a vynadal – pánbohviekomu. [D. Dušek]

ktoviekto, pís. i ktovie kto vyjadruje neurčitosť osoby • nevedno kto: ktoviekto, nevedno kto mu stále pomáhahovor. ktohoviekto, pís. i ktohovie ktohovor. expr.: ktožehoviektobohviektočertviekto, pís. i ktožehovie kto, bohvie kto, čertvie kto (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehoviekto, bohviekto, čertviekto sa sem mohol dostať; myslí si o sebe, že je bohviekto, ktoviekto (niekto významný)


kto vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na osobu • expr. ktože: Kto(že) to k nám ide?hovor. expr.: ký čertký ďaský parom: Ký čert ťa sem poslal?

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kto, koho zám.

1. opyt. a) pýtame sa ním na osobu v priamych al. nepriamych otázkach: Kto (je) tam? (Jes.) Kto ma tak počastoval? (Jégé) Kto ti čo? (Hviezd.) urobil; Iste sa nespýtal, kto je ona a čím je v dome. (Vaj.) Povedz nám, kto si! (Ondr.); b) uvádza zvolacie vety, ktoré pri kladnej forme majú záporný význam: Kto ma núti, aby som chodil medzi vás? (Jes.) Kto by to bol povedal! (Kuk.); kto to kedy slýchal, aby...; kto by si bol pomyslel, že...; Kto by si to bol pomyslel! c) vo zvolacích vetách má niekedy ukazovací význam: Hľa, kto sa to k nám ženie

2. vzťaž. (často súvzťažné ten... kto) vzťahuje sa na osoby; uvádza vety a) podmetové: Kto prv príde, prv melie. (prísl.); b) predmetové: Komu sa nelení, tomu sa zelení. prísl.; c) prísudkové (pri mennom prísudku): Slepý je, kto cez riečicu nevidí. (prísl.); d) zried. prívlastkové: nech karhá druhý, komu je žena. (Kuk.)

kto z koho, ten z toho o bezohľadnom konkurenčnom boji;

3. neurč. niekto, ktokoľvek, hocikto (ako podmet al. predmet vety): nemá mi kto čo vyčítať; Ako si kto ustelie, tak si ľahne (prísl.) ako kto urobí, tak sa mu vodí. Nuž ale či to kto slýchal? (Stod.) Komu koláče, komu kukuričné pagáče (Kuk.) jednému to, druhému iné; koho pustia, koho nie (Jégé) nepustia všetkých; Večeralo sa nenúteno, kto stojac, kto sediac (Šolt.) jedni stáli, druhí sedeli; býva i vo výraze kto-ten: Môže si kto-ten utŕžiť aj poriadnu klobásu palicou. (Ráz.) Zídu sa i tie (dievky) na svete komu-tomu. (Tim.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor