kryštalický príd. zložený z kryštálov, tvorený kryštálmi: k-é horniny
kryštalický -ká -ké príd.
kryštalický -ká -ké príd. 1. chem., fyz. ▶ zložený z kryštálov, rovnorodých telies s pravidelnou štruktúrou atómov, molekúl a iónov: k. fluorit, kremík; kryštalická sóda, skalica; kryštalická voda, soľ, usadenina; kryštalické látky, soli, kyseliny 2. geol. ▶ vytvorený premenou usadených a vyvretých hornín: k. masív; kryštalické jadro pohoria; kryštalické horniny, minerály, vápence, bridlice; k. agregát zoskupenie rozlične veľkých, nedokonale kryštálovo obmedzených nerastných jedincov 3. 2. st. -kejší publ. ▶ majúci inú, zreteľnejšiu, dokonalejšiu, vyhranenejšiu podobu: Estetický tvar jeho diela sa vybrusoval do stále jasnejšej a kryštalickejšej podoby. [M. Tomčík]
kryštalický príd. ‹g› odb. zložený z kryštálov; majúci pravidelnú vnútornú štruktúru: miner. k-á bridlica; k. vápenec; biol. k-á bielkovina;
kryštalicky prísl.;
kryštalickosť -ti ž. odb. schopnosť kryštalizovať
kryštalický príd. ktorý kryštalizuje, vytvárajúci kryštáliky: k-á soľ, k-á voda, k-á hmota, k-é horniny, k-é bridlice, k. tvar, k-á štruktúra;
kryštaličnosť i kryštalickosť, -ti ž.
kryštalinikum, -ka str. geol. zemská vrstva, ktorú tvoria kryštalické horniny z prahornej a prvohornej doby;
kryštalický príd.