Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

krv -i ž.

1. červená tekutina v tele živočíchov dodávajúca telu životne dôležité látky: ľudská k., bravčová k., transfúzia k-i, darovať k.; podbehnúť k-ou

2. pokrvné príbuzenstvo, rod: potomok z jeho k-i, nezaprie svoju k.; nepokojná k. povaha

● → modrá k.; → tečie k.; → preliať k.; zbiť, uraziť ap. niekoho do k-i veľmi; expr. → potiť k.; k. nie je voda človek podlieha citom; expr. piť niekomu k. trápiť ho; robiť zlú k. vyvolávať nespokojnosť; k. mu tuhne, mrzne v žilách pociťuje hrôzu; k. v ňom z(o)vrela, vzkypela veľmi sa rozčúlil; mať niečo (už) v k-i a) zdedené b) dobre osvojené; (dievča) k. a mlieko zdravé, pekné; z → cudzieho k. netečie;

krvný príd.: k. obeh, tlak, k-á plazma, k-á skúška; k-é príbuzenstvo pokrvné; k-á pomsta zabitie vraha príbuznými obete

● mať rovnakú k-ú skupinu byť s niekým názorovo, pocitovo príbuzný;

krvne prísl.: k. preťažený (organizmus);

krvička -y ž. zdrob. expr.

krv krvi ž. 1. i biol. ▶ červená telesná tekutina stavovcov a niektorých bezstavovcov rozvádzajúca živiny a kyslík do tkanív a odvádzajúca odtiaľ oxid uhličitý a splodiny látkovej výmeny: ľudská k.; bravčová, husacia k.; čerstvá, zaschnutá k.; okysličená k.; kaluž krvi; odber, transfúzia krvi; zrážanlivosť krvi; otrava krvi; nával krvi; oči podliate, podbehnuté krvou; dobrovoľný darca krvi; vykašliavať k.; stratiť veľa krvi; ležať v kaluži krvi byť mŕtvy al. ťažko ranený; stiecť z krvi vykrvácať; k. prúdi, koluje v žilách; tečie mu, pustila sa mu k. z nosa; z rany mu crčí k. silno krváca; V srdci nič nesídli, je tam len klokotajúca krv. [V. Mináč] □ cirk. (v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) telo a krv Krista pokrm v spôsobe chleba a vína, ktorý veriaci prijímajú ako obetnú pamiatku Krista, ústredná sviatosť; lek. pupočníková krv krv z pupočníka novorodenca obsahujúca kmeňové, zárodkové bunky v takom množstve ako v kostnej dreni
2. ▶ pokrvné príbuzenstvo, rod: potomok z jeho krvi; to je naša k. z našej rodiny; zaprieť svoju k.
3. ▶ súhrn príznačných vlastností niekoho, charakter, povaha, temperament: mať horúcu, nepokojnú, neskrotnú k.; komediantská k. herecké nadanie; rebelantská k. burič; tulácka k. sklon putovať z miesta na miesto, nevedieť sa usadiť
◘ fraz. červený ako krv silno, veľmi červený; bojovať/biť sa do poslednej kvapky krvi al. brániť niečo, niekoho do poslednej kvapky krvi bojovať až do konca, obraňovať niečo, ochraňovať niekoho až do konca, až po smrť; expr. cicať/piť niekomu krv a) vyčerpávať, trápiť, ničiť niekoho b) vykorisťovať niekoho; [človek] z mäsa a krvi a) majúci porozumenie pre iných ľudí b) s ľudskými slabosťami; [dievča/žena] krv a mlieko zdravá, pekne urastená mladá žena; hádať sa do krvi veľmi, ostro, neústupčivo sa hádať; hanbiť sa do krvi veľmi sa hanbiť; hlas krvi vedomie príbuznosti; krv mu tuhne/mrzne v žilách pociťuje strach, hrôzu; krv mu udrela do tváre očervenel (od hanby, hnevu); krv nie je voda a) príbuzenské vzťahy sú pre človeka dôležité b) človek podlieha citom; krv sa mu vytratila z tváre zbledol; krv sa v ňom vzbúrila al. krv v ňom zovrela/vzkypela veľmi sa rozhneval; krv volá po krvi žiada sa pomsta; krv z jeho krvi vlastné dieťa, potomok; krvi by sa v ňom nebol dorezal al. krvi by sa mu nedorezal veľmi zbledol (obyč. pri prejave strachu); kúpať sa v krvi zabíjať ľudí, spôsobovať krviprelievanie; mať horúcu krv byť temperamentný; mať kočovnícku krv sťahovať sa z miesta na miesto, často meniť pôsobisko; mať miesto krvi cmar byť bez temperamentu; mať niečo v krvi a) mať niečo ako trvalú, vrodenú vlastnosť b) niečo dobre ovládať; mladá/nová krv mladý človek, nová generácia; modrá krv šľachtický pôvod; expr. piť niekomu krv sústavne niekoho trápiť; poškvrniť si ruky krvou al. mať ruky od krvi dopustiť sa vraždy; expr. potiť krv ťažko pracovať; priateľstvo spečatené krvou priateľstvo uzavreté v boji za spoločnú vec; preliať krv niekoho zabiť niekoho; robiť niekde al. medzi niekým zlú krv rozoštvávať niekoho; tečie krv ľudia sa zabíjajú (v boji); v žilách mu koluje nejaká krv al. krv niekoho [kráľovská krv, kočovnícka krv, krv prisťahovalcov] pochádza z určitého rodu; z cudzieho krv netečie škoda iného nás netrápi, nebolí; zaplatiť za niečo krvou doplatiť na niečo smrťou, umrieť; zbiť/uraziť niekoho do krvi veľmi sa dotknúť niečej cti; zmyť pohanu/urážku krvou pomstiť sa
▷ krvička -ky ž. zdrob. expr. k 1: z nošteka tečie dieťatku k.; Kde boli hry, tam muselo byť aj trošku tej krvičky, všakáno. [P. Valo]

krv, -i ž. červená organická tekutina kolujúca v tele vyšších živočíchov, dodávajúca telu látky potrebné pre výživu: bravčová, zvieracia k., ľudská k., darovať k., transfúzia k-i, nával k-i do mozgu, otrava k-i, chrlenie k-i; oči podbehnuté k-ou, pustila sa mu k. z nosa;

pren. o pokrvnej príbuznosti al. národnej príslušnosti: sú z našej k-i (Vaj.); to je naša k. o príslušníkovi rodiny; akoby ani neboli z jednej krvi (Skal.) akoby neboli súrodenci , rodina; krv z jeho (jej, mojej ap.) krvi o vlastnom dieťati

● tečie k. bojuje sa, vraždí sa; prelievať k. bojovať so zbraňou v ruke; vyliať, preliať, vycediť za niekoho k. umrieť, život položiť; zbiť niekoho do k-i veľmi; rozodrieť, driapať si telo do k-i veľmi, hlboko, boľavo; uraziť niekoho do k-i veľmi; stuhla mu k. v žilách veľmi sa zľakol; zbledla, že by sa jej krvi nebol dorezal (Skal.) veľmi sa zľakla; udusiť v k-i (napr. povstanie) krvavo potlačiť; k. sa v ňom vzbúrila, k. v ňom zovrela, vzkypela veľmi sa rozhneval; expr. niekto, niečo mi pije k. robí mi veľké starosti; bojovať, brániť niečo do poslednej kvapky k-i do konca; niečo krvou zaplatiť životom; hovor. mať niečo v k-i a) o zdedenej vlastnosti, b) niečo dobre ovládať; prešlo mu to do k-i dôkladne si to osvojil; hovor.: budiť, robiť zlú krv vyvolávať nespokojnosť; z cudzieho krv netečie cudzí majetok ľudia obyčajne nešetria; ako krv červený; to je dievča krv a mlieko pekné, zdravé, silné, mladé; iron. modrá krv, mať modrú krv o šľachte;

krvný príd.: k. tlak, k. obeh, k-á podliatina, k-á choroba, k-á skúška, k-é farbivo; k-á múčka umelé hnojivo; k-á pomsta odplata vraždy vraždou medzi rodmi vraha a zavraždeného; zastar. k. súd v stredovekom práve zisťovanie vraha predvedením všetkých podozrivých pred mŕtvolu zavraždeného;

krvička, -y ž. zdrob. expr.

(jedna) krv; (bez) krvi; (ku) krvi; (vidím) krv; (ó) krv!; (o) krvi; (s) krvou;

(tri) krvi; (bez) krví; (ku) krviam; (vidím) krvi; (ó) krvi!; (o) krviach; (s) krvami;