krupica -e ž. na hrubšie zomletá pšenica: pren. snehová k. zrnitý sneh;
krupicový, krupičný príd.: k-ové halušky; k-čná kaša;
krupička -y ž. zdrob.: detská k.
krupica -ce -píc ž.
krupica -ce -píc ž. 1. ▶ nahrubo zomletá múka z obilnín, obyč. z pšenice, raži: hrubá pšeničná k.; rezance s krupicou; dávať krupicu do krvavničiek □ potrav. cukor krupica mletý cukor hrubší ako múčkový, krupicový cukor; dehydrovaná detská krupica múka vyrábaná z jemnej krupice; meteor. snehová krupica zrážky, ktoré sa skladajú z veľmi malých bielych a nepriesvitných ľadových zŕn 2. ▶ kaša z tejto múky: deti večerali krupicu s kakaom 3. hovor. ▶ niečo pripomínajúce jemnozrnnú krupicu: po celom tele sa jej vysypala k.; sklo sa rozbilo na krupicu ▷ krupička -ky -čie ž. zdrob. expr. k 2, 3: uvariť deťom krupičku so škoricou; trápila ju k. na tvári
krupica nahrubo zomletá pšenica: kaša z krupice • zastar.: grís • gríska • zried. grísa
krupica, -e ž. nahrubo zomletá pšenica, ľud. grís, gríska: pšeničná k.; pren. uhoľná k. nadrobno zomleté uhlie;
krupicový i krupičný príd.: k. nákyp, k-á kaša; krupicové uhlie najdrobnejšie (po oddelení prachu);
krupička, -y ž. zdrob. expr.;
krupičkový príd.: k-á múka
krupica ž. 1. zsl nahrubo zomletá pšenica a z nej uvarené jedlo: Malím ďeťom dávame krupicu (Bánovce n. Bebr.); Z dzeckéj krupice sa robila riétka kaššička pre dzeci, z hrubéj krupice sa robila krupičná kašša (Trakovice HLO) 2. zmrznuté drobné snehové vločky: Nepadajú vločki, ale krupica (Šurany NZ); krupica (Slaná Lehota RS)
krupica ž veľmi hrubá obyč. jačmenná al. i pšeničná múka: krupicze mettr 3 (TRENČÍN 1647); krupicze na kassu (ŽILINA 1702); spelta: žitna krupica (KS 1763); deláwa se z neho (z jačmeňa) tak řečená owsenná krupice (HRK 1773); krupičný, krupicový príd z krupice: kassa krupiczowa w mljecze (ŽILINA 1702); pultarius: kassny, krúpny, krúpičny hrnec (KS 1763); quod ad far tritici grosso modo commditum: krupičný (PD 18. st)