krst -u m.
1. cirk. sviatosť, ktorou sa človek stáva kresťanom
2. obrad udelenia mena: k. lode
3. prijímanie do kolektívu; začínanie činnosti: podstúpiť k. nováčika
4. publ. slávnostné uvedenie nového (hudobného, literárneho, vedeckého ap.) diela na verejnosti, prezentácia, promócia: k. nového cédečka
● k. ohňom účasť v (prvom) boji;
krstový príd.: k-é obrady;
krstný
I. príd. k 1: k-í rodičia zástupcovia dieťaťa pri krste; k-é deti deti vo vzťahu ku krstným rodičom; k-é meno prijaté (pri narodení, pri krste), rodné meno
II. krstný m. krstný otec al. krstný syn;
krstná ž. krstná matka al. krstná dcéra
krst -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.
krst -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨VM⟩ 1. cirk. ▶ kresťanský obrad prijatia dieťaťa al. dospelého do cirkvi ponorením krsteného (krstenca) do vody al. poliatím na čelo (podľa Ježiša Krista, zakladateľa kresťanského náboženstva): prijať sviatosť krstu; vysluhovať k.; prijať k. ako dospelý; prijať pri krste dve mená 2. ▶ obrad udelenia mena novému technickému dielu, stavbe al. nejakej pozoruhodnej veci: k. lode, mosta; k. jaguára v zoo 3. ▶ prijímanie, uvádzanie do kolektívu, začínanie činnosti: podstúpiť k. nováčika; absolvovať divadelný, rečnícky, novinársky k. 4. publ. ▶ slávnostné uvedenie nového umeleckého al. vedeckého diela na verejnosti; syn. prezentácia: k. novej knihy autora; k. nového cédečka, albumu populárnej skupiny ◘ fraz. krst ohňom prvá účasť v boji; prejsť krstom prvý samostatný prejav adepta v profesijne zaťažkávajúcej situácii
krst, -u m.
1. cirk. kresťanské obrady pri prijímaní dieťaťa al. dospelého do cirkvi
● prejsť k-om boja, prejsť k-om krvi a ohňa zoceliť sa, zosilnieť v boji;
2. obrady pomenovania dopravných prostriedkov (napr. lode, lietadla ap.) pri slávnostnom odovzdávaní do prevádzky;
krstový príd. zried.: k-é piesne ktoré sa spievali na krštení
kerst p. krst
krst m. (krs, kerst) 1. csl obrad prijímania do kresťanskej cirkvi a dávania krstného mena: Tašlo sa na krs(t) po kázňi (Cerovo KRU); Tí krsní roďičia sa tag volávaľi ako aj tí istí, čo niesľi pri krsťe (Lišov KRU); Ale už ím ho ňigdo nesceu̯ na krst néscit (Jablonové MAL); Ženi śe vicahovaľi, ked ňeśľi dzecko do kerstu (Dl. Lúka BAR); V ňedzeľu budze kerst (Smižany SNV) 2. zastar. obrad pri prijímaní do kolektívu tovarišov, mládencov a pod.: Jano plaťí za krst (Svätoplukovo NIT); krst (Zlatno ZM)
krst [k(e)rst, krist, krest] m 1. cirk. obrad prijatia do kresťanskej cirkvi, pri kt. krstenec dostáva meno: na swatem krstu (!) (SM 1479); o krstie swatem (BAg 1585); hrých prwny skrz krest býwa zhlazeny (CC 1655); tso jesz znak u krisztu (MCa 1750); pri kerste swatym (KW 1775); rodny list w sobe obsahowati mussy swetkuw krstu, krsnych rodičuw (WZ 1797); pokórne prigal krst (BlR 18. st) 2. akt prijatia do cechu al. inej organizácie: (pláteníci) kdy po prve se svym tovarem sem prichazeji a od tak nazvaneho krstu skrz privilegium aby v tej veci exceduvali a vystupovali (B. ŠTIAVNICA 1706 CM); -ový príd k 1: z wodu krstowu očisstenj biwagu (KT 1753) L. guž ho wede ke krstowég studňi (BN 1796) ku krstiteľnici P. tpn Kyrsthyenyen ( 1473 V. Kršteňany VSO)