krpec -pca m. živ. pejor. krpáň (význ. 1);
krpec -pca obyč. mn. m. neživ. v min. jednoduchá obuv z ľahkého materiálu upevnená nad členkom remienkami: lykové k-e; nosiť k-e
● pejor. striasť k-ami zomrieť; to som už v k-och zodral to už dávno viem;
krpček -a m. zdrob.
krpec krpca obyč. pl. krpce m. (obuv)
krpec krpca pl. N krpci m. (človek)
krpec1 krpca obyč. pl. krpce m. etnogr. ▶ jednoduchá nízka obuv, obyč. z bravčovej al. hovädzej kože, pripevnená k nohe remeňmi al. motúzmi ovinutými nad členkami: kožené, lykové krpce; obuť, uviazať si krpce; zošívať a sťahovať k. remienkom; živil sa šitím a plátaním krpcov; chodiť v deravých krpcoch; Prisahal, že do roka tri páry krpcov zoderie... [P. Jaroš]; pren. Nemám rada to bolestínske tvrdenie, že my Slováci sme ešte akosi nevyrástli z krpcov. [NP 1982] že sme zaostalí ◘ fraz. expr. striasť/zatriasť/zatrepať krpcami zomrieť ◘ parem. každý vie, kde ho krpec tlačí každý dobre pozná svoje problémy, nedostatky ▷ krpček1 -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: ušiť krpčeky; Kamže sa uberá ten rozprávkový bohatier v ľahkých krpčekoch? [J. Poničan]
krpec2 krpca pl. N krpci m. expr. 1. ▶ zakrpatený, vzrastom malý človek; syn. krpáň1: bol som k. medzi gymnazistami; Klement ma zase chcel udrieť, ale jedného starého krpca sa nebojím. [L. Ťažký] 2. ▶ malý chlapec, malé dievča: bol to taký k.; prišiel asi osemročný k.; krpci hrali na dvore futbal; Trochu slušnosti by nezaškodilo, každý krpec si myslí, že ma môže urážať. [V. Bednár]; Búchali sme po nábojoch [kameňom] a strašili malých krpcov, ktorí si vždy zapchávali uši a napäto žmurkali. [D. Dušek] ▷ krpček2 -ka pl. N -kovia m. zdrob. k 2: bola som s naším krpčekom na prechádzke
krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek • expr.: trpaslík (človek malej postavy) • zmok (slabý človek) • škrečok (vzrastom malý človek) • chrček (malý, obyč. zlostný človek) • skrček • skrčok • pejor.: zakrpatenec • krpec • chriašteľ (slabý, neduživý človek) • škriatok (malý človek) • nár. žgvor
krpec p. krpáň
neduživec neduživý človek • expr. nedorastok • expr. zried. nedorastenec (nedostatočne vyvinutý tvor) • expr.: dengľavec • mľandravec (telesne málo zdatný človek) • pejor.: krpáň • krpec • zákrpok • zakrpatenec • nedorobok (J. Horák) • pejor. nedochôdča (neduživé dieťa, mláďa)
p. aj krpáň
krpec, -pca, obyč. v mn. č. krpce, -ov m. druh mäkkej ľahkej obuvi, ušitej z jedného kusa kože, súčiastka ľudového odevu: lykové k-e, nosiť k-e, chodiť v k-och
● hovor. darmo k-e drať zbytočne niekam chodiť; expr. preberať k-ami tancovať; expr. striasť k-e zomrieť;
krpcový príd.;
krpček, -a m. zdrob. expr.
kerpec p. krpec
krpec1 m. (kerpec) strsl, zsl obyč. mn. č. v minulosti jednoduchá obuv z ľahkého materiálu upevnená nad členkom remienkami: Na nohe smo maľi krpce (Málinec LUČ); Valasi si dávali robiť krpce s krpcovini (Lipt. Hrádok LM); S teho sa potem vrchom nakrajali take krpce (Riečnica KNM); Krpce sa kedisi nosievali (V. Rovné BYT); Každi pastir ma klobuk, kabad z ofčej volni, huňu, hološňe a kerpce (Smižany SNV) F. už dávno strepal krpci (Bošáca TRČ) - zomrel; zmetať krpcí (Rim. Píla RS) - zomrieť; koža ako krpec (Rim. Píla RS) - hrubá; šmekli sa mu krpce (Bošáca TRČ) - zle sa zachoval; zedeu̯ bi aj drotára f krpcoch (Hlboké SEN) - je veľmi hladný; krpcový príd.: krpcovi remen (Važec LM); krpček m. zdrob. expr.: A obutie zme boľi ľen f takích krpčekoch (Hor. Lehota DK); krpček (V. Bielice TOP, V. Rovné BYT)
krpec2 m. strsl, zsl expr. človek malého vzrastu, krpáň: Na koho sa ľen udau̯, takí krpec?! Oťiedz mu je urasťení, ma_ťiež ňie najmenšia (Pukanec LVI); On je krpec, to je pravda, ale sili má za velkého (Návojovce TOP)
krpec, obyč. pl krpce m [k(e)r-] 1. mäkká ľahká obuv, ušitá z jedného kusa kože: nesli po gednom krpczu za pasom (BUDATÍN 1577); chudobny czlowek radneg chce mokre krpce kupiť (CA 1705) z nedosušenej kože; Csonka w kožussku, čube, kerpcoch ulapen ma bit (Kur 1784-90) F. dobre gest z cuzy kože krpce krágat (MKH 1799) z cudzieho sa ľahko rozdáva 2. expr (o človeku) malý, zakrpatený, krpáň: pigmeus: krpec, zakrpelec, karljk (PD 18. st); krpčisko s aug k 1: kerpczisko stare (RO 18. st)