krpec, -pca, obyč. v mn. č. krpce, -ov m. druh mäkkej ľahkej obuvi, ušitej z jedného kusa kože, súčiastka ľudového odevu: lykové k-e, nosiť k-e, chodiť v k-och
● hovor. darmo k-e drať zbytočne niekam chodiť; expr. preberať k-ami tancovať; expr. striasť k-e zomrieť;
krpcový príd.;
krpček, -a m. zdrob. expr.
krpec, obyč. pl krpce m [k(e)r-] 1. mäkká ľahká obuv, ušitá z jedného kusa kože: nesli po gednom krpczu za pasom (BUDATÍN 1577); chudobny czlowek radneg chce mokre krpce kupiť (CA 1705) z nedosušenej kože; Csonka w kožussku, čube, kerpcoch ulapen ma bit (Kur 1784-90) F. dobre gest z cuzy kože krpce krágat (MKH 1799) z cudzieho sa ľahko rozdáva 2. expr (o človeku) malý, zakrpatený, krpáň: pigmeus: krpec, zakrpelec, karljk (PD 18. st); krpčisko s aug k 1: kerpczisko stare (RO 18. st)