krotiteľ -a mn. -ia m. kto sa zaoberá krotením (význ. 1): k. levov, hadov;
krotiteľka -y -liek ž.;
krotiteľský príd.
krotiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
krotiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. ▶ kto krotí zvieratá a stará sa o ich výcvik zameraný na predvádzanie rôznych výkonov, obyč. v cirkuse, cvičiteľ; syn. drezér: k. šeliem, hadov, medveďov; k. cirkusových koní; vystupovať v manéži ako k. levov; tiger zaútočil na krotiteľa; Pôsobil dojmom skúseného krotiteľa, ktorý rozpozná aj najmenšie odtiene v nálade šelmy, ktorú vycvičil. [J. Lenčo] 2. publ. ▶ kto silou, zručnosťou, dômyselnosťou al. inou schopnosťou prekonáva prekážky (často živelné): krotitelia divokej rieky, vody vodní slalomári; krotitelia ohňa, plameňov hasiči; krotitelia oblakov letci; krotitelia vesmíru kozmonauti; krotitelia rýchlych áut, motorov automobiloví pretekári ▷ krotiteľka -ky -liek ž.: k. šeliem utrpela vážne zranenie
krotiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto krotí zvieratá: k. zvierat, hadov;
krotiteľka, -y, -liek ž.;
krotiteľ m kto krotí (zver): delinitor: krotitel (WU 1750); mansvetarius: diwokeho statku krotitel (LD 18. st); -kyňa ž: domitrix: krotitelkyně (VLS 18. st)