krm -u m. krmivo: zelený k., pozvážať k.;
krmový príd.: k-é zložky
krm krmu pl. N krmy I krmami m.
krm -mu m. ▶ potrava pre statok, zvieratá, krmivo: čerstvý, sýty k.; sušiť k. pre kravy, kone; zabezpečiť dostatok zeleného krmu; dávať kuriatkam živočíšny k. bohatý na bielkoviny; kosiť trávu na k.; Tak [sa] v stodole ukazuje, že budú mať málo krmu pre dobytok, preto musia odpredať jalovičku. [L. Ťažký]
krmivo potrava pre zvieratá • krm • žranie • hovor.: žrádlo • žranica: krmivo, krm, žranie, žranica, žrádlo pre prasce, pre psa • obrok (krmivo pre ťažné zvieratá): nasypať koňom obroku • zob (krmivo pre vtáky) • hovor. futro • hovor. zastar. futráž • hovor. zried. žranivo (Záborský)
krm p. krmivo
krm, -u m. (nár. i krma, -y ž.) potrava, pokrm, krmivo pre statok al. zvieratá: zelený, čerstvý, šťavnatý k., senotvorný k., živočíšny k., zemiaky na k.; Kone vychrumkali z vrecák krmu. (Laz.);
krmový príd.
krm m. i kŕma ž. strsl, zsl potrava pre zvieratá, krmivo: Na toho roku aj krmu veľa pohňilo, dášť pršau̯ furt (Devičie KRU); Tašľi si vikosiťi krm (Drienovo KRU); Kŕmi sa mi tohto roku uroďilo za pekních pár vozov (Hliník n. Hron. NB); Kolko rázú na jar tá kŕma vichádzau̯a (Jablonové MAL); Zvážau̯ kŕmu pre lichvu (Dechtice TRN)
krm m, krma [k(e)r; -a, -ä, -e] ž krmivo; potrava, pokrm: postni kermu (BUDATÍN 1572); (sedliaci) dawagi postni krme (KRASŇANY 1576); krmow malycžko gest (pre dobytok) (SKLABIŇA 1612); owcze (so) spolecžnym krmom a spolecžnym juhasom (KRUPINA 1692); ty, kteryž gidali rozkossne krme (COB 17. st); sagina: krma, krmná strawa (KS 1763); x. pren bez pokány peklu krme zustaness (SK 1697) dostaneš sa do pekla; temu daremna wec sprawowat salasse, ktery nema žadneg krmy, aňi swogeg passe (GV 1755) kto nemá základné potreby, nemá nič podnikať L. sedlakom lanniky stručnov krmov sevat daice (D. N. VES 18. st E) strukovinami; -ička ž dem expr: ditky, mate-ly gaku krmičku? (Le 1730); aby lidé krmičku požjwali (ZS 1795)