Slovenské slovníky

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

krk m. i krky m. pomn. (grg, kark)
1. csl časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo: Nuš som im naľála do krku každej a veru sä potroche prebraľi a prešlo im to (Žaškov DK); Takú ťi dán po grgu! (Pukanec LVI); Držali sa za grge (Točnica LUČ); Bolí ma f krke, mán ho zapálení (Návojovce TOP); Karg me boľi, plano jem spala (Dl. Lúka BAR)
F. choďiď z dačim na grk (Rim. Píla RS) - znepokojovať, otravovať; zavesiu̯ si šerta na grk (Rim. Píla RS) - dostal zlú ženu; mať toho uš po krk (Rim. Píla RS) - dosť, navyše hlavy; bodaj som bola račej grgi lámala, ako sa za ťeba vidala! (Mošovce MAR) - radšej ponevierala sa po svete; decká sa škrábú za dedinú na stožár, dokel tan kerési krki nevilomí (Dol. Súča TRČ) - (ne)zlomí si väzy; každimu grajciaru misí hňeď na grk stúpiť (Rim. Píla RS) - premárniť ho, minúť; grk dám na klád za neho (Nandraž REV) - ručím za neho; já som mau̯ Ňemcou plní krk (Svätoplukovo NIT) - dosť, užil som si ich; majú ho zaz na krkoch (Bošáca TRČ) - na starosti; budež o krk kračí! (Jablonové MAL) - veľmi ťa vybijem, potrescem; má na krku seďenďesiatseďem rokou (Žarnovica NB) - je sedemdesiatsedemročný; aňi vojna ňemosí biť a kolko luďí krki zmeťe (Poľ. Kesov NIT) - zahynie
2. vec al. časť veci pripomínajúca krk
a. vin. časť nádoby na preťahovanie vína: Malo to hlavu ako ťekvica a malo to ten krg dlhí (Hor. Strehová MK)
b. vin. podpovrchová časť viniča, koreň: V zemi má kĺč krk (Trakovice HLO)
c. čižm. zúžená mäkká časť čižmy medzi sárou a spodkom nad pätou: krk (Madunice HLO, Myjava)
d. hrubšia časť kosy, ktorá sa pripevní na kosisko: krk kosi (Rozbehy SEN, Lamač BRA, Brestovany TRN)
e. remen. forma na robenie chomúta: Na to biu̯ takí ku̯át, tagzvaní konskí krk (Hlboké SEN)
f. úzka časť husieľ: Na tíh husláh je prirobení krk (Kunov SEN)
g. kolár. časť hlavy kolesa
L. predňi krk (Kys. N. Mesto) - vonkajšia zúžená a ozdobená časť hlavy kolesa; zadňi krk (Kys. N. Mesto) - vnútorná rovná a neozdobená časť hlavy kolesa
h. odseknutá vrchná časť cukrovej repy s listom: Kravám sa dávali krki, vípreski; list je na tích krkoch (Kunov SEN)

krky p. krk

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

krk [k(a)rk] m, často krky pomn
1. časť tela spájajúca hlavu s trupom: cervix: krk (VT 1648); rucznik na krky (ŽILINA 1700-02); sqvinantia: bolest w krku v hrdle; praecipitatus: dolu krkem zrúcený strmhlav (KS 1763); swé telo od ledwý až do krku okrútil (VP 1764); doras me za krk ulapili (BERTOTOVCE 1786); spadel do yamj až po krky (CS 18. st) hlboko
F. Marya s wytaženym krkem nechodila (SP 1696) nebola pyšná; wognu budeme mjti na krku (WU 1750) nevyhneme sa jej; skloň krk geho (syna) dokud ge w mladosti (GV 1755) ohni ho, kým je mladý, vychovávaj ho; lid tento twrdy krk ma je tvrdošijný (KB 1757); neklad (sebe) na krk neprawosti garmo nepáchaj zlo; wložila mi smrt na krki garmo premohla ma (GŠ 1758); wlastneho krku stracení (MS 1758) záhuba; weliké nebezpečenstwj okolo krku mého se točj (VP 1764) hrozí mi smrť; mnohe tarchy na krky chudobneho lidu panstvo vložilo (PEKELNÍK 1775 LP); Pan sprawedliwy podrezal krki hryssnjkuw (BlR 18. st) zahubil ich; de vita periclitatur: gde mu o krk (PD 18. st) ide mu o život; zlomiť k-y zlomiť si väzy: nešťastne spadla, krki zlomila (BR 1785) zabila sa; Buh dag bila taka obluda krki zlomila (BU 1795) aby zahynula; ležať, sedieť na k-u komu, behať na k-y komu stále niekoho obťažovať: kapitan nam cely rok na krku leži (D. SÚČA 1721); ludge mj na krki behagu, ze nesmegu orat (RIADOK 1768); exekutorovia dedine sedia na krku (SIHELNÉ 1776)
2. zúžená časť niekt. predmetov podobná krku: nadoby muzycke sau harfa, lutňa, na ktereg krk, ssige (OP 1685); iugum: krk gagdowy aneb huslowy; cervix anphorae: krk zdbankowy (KS 1763); -ový príd k 1: sphagitis: žili krkowé krčné; glanfula suila: krkowá pečeňa krkovička; numella: krkowé zelezo súčiastka jarma (KS 1763); krkovný príd nachádzajúci sa v krku: (odvar) pusstety do krku (proti) hlyzam krkownym (HL 17. st); krček dem k 1: wčera k wečeri sem sebe zarezala gedního káčera, ale toliko sťehenká, krídelká, prsečká, chrbetek, krček a drdolček sem móhla pogezťi (BU 1795)

Paradigmy podstatných mien

krk
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	krk
G	(bez)	krku
D	(ku)	krku
A	(vidím)	krk
L	(o)	krku
I	(s)	krkom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	krky
G	(bez)	krkov
D	(ku)	krkom
A	(vidím)	krky
L	(o)	krkoch
I	(s)	krkmi

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

krky, chrbty s krkmi ≈ cous, dos avec cous

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a krky zarastené až ≈ a krky zarostlé až
Brady a krky zarastené ≈ Brady a krky zarostlé
by napchával hladné krky ≈ by nacpávali hladové krky
krky, ale pod ťažkými ≈ krky, ale pod těžkými
krky do vedra a ≈ krky do vědra a
krky, vypliešťali oči a ≈ krky, kulili oči a
naťahovali krky tri žirafy ≈ vytahovaly krky tři žirafy
nosom a jeleními krkmi ≈ nosem a jeleními krky
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

aj podrezávať krky, ale ≈ and slit throats, but
a ľudia naťahovali krky ≈ as people craned forward
krky, aby lepšie počuli ≈ necks to hear better
krky majú preto, lebo ≈ necks exist because the
krky vzpínajúcich sa koní ≈ necks of plunging horses
ľudia naťahovali krky, aby ≈ the populace craned to
majú dlhé, tenké krky ≈ have long, thin necks
naťahovali zvedavé krky, aby ≈ craned curious necks to
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu