kŕk cit. ▶ napodobňuje zvukový prejav žaby; syn. kŕ: od močiara sa ozývalo hlasné k., k.
krk krku pl. N krky I krkmi m. 1. ▶ časť tela väčšiny stavovcov spájajúca hlavu a trup: dlhý, štíhly k.; mocný, hrubý k; esovito prehnutý k.; husí k.; labutí k. ↗ i fraz.; naťahovať k.; natierať si krémom tvár aj k.; mať stuhnutý k.; uviazať si na k. šatku, šál; pripnúť si na k. retiazku, náhrdelník; na krku mu od hnevu navreli žily; zavesiť sa niekomu na k. ↗ i fraz.; držať, chytiť niekoho okolo krku; hodiť sa, vrhnúť sa, padnúť niekomu okolo krku; chytiť niekoho pod k. ↗ i fraz.; podrezať niekomu, niečomu k.; ovce mali na krku zvonce; uvariť polievku z kuracích krkov; Cítil oblosť jej rúk na krku, priťahujúcich ho k sebe, cítil teplo jej hlavy. [M. Urban]
2. ▶ to, čo svojím tvarom pripomína túto časť tela: k. pažby, huslí
3. expr. ▶ osoba, o ktorú sa treba starať, ktorú treba živiť: musel nakŕmiť päť hladných krkov; Kde sa osem krkov nachová, zvýši aj na deviaty. [E. Dzvoník]
4. ▶ jestvovanie človeka v čase, ľudský život: stálo ho to k.; ide mu o k.; riskovať k. pre niekoho; zachrániť niekomu k.; prísť o k.; takmer som vo vojne nechal k.; Neverila by si, ale strach o krk urobí advokáta aj z barana. [L. Ballek]
◘ fraz. byť niekomu na krku byť niekomu na starosti (obyč. z povinnosti, nevyhnutnosti); byť v niečom až po krk byť do niečoho (obyč. nepríjemného) zapletený; dať na to krk byť o tom presvedčený; dať/priložiť niekomu nôž na krk donútiť niekoho k niečomu; deti s kľúčom na krku deti zaneprázdnených rodičov, ktoré trávia čas na ulici; dostať/založiť si na krk chomút oženiť sa; dýchať niekomu na krk sústavne sledovať, kontrolovať niekoho; hodiť niekomu niekoho, niečo na krk dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti; chytiť niekoho pod krk a) začať niekoho hrdúsiť, biť b) ostro niekomu niečo vytknúť a prinútiť ho, aby niečo urobil; ísť niekomu po krku prenasledovať niekoho; snažiť sa získať informácie proti niekomu; labutí krk dlhý, štíhly, pekne klenutý krk ženy; lámať [si] krky chodiť, cestovať po nebezpečných miestach, vystavovať sa nebezpečenstvu; lezie mu to hore krkom/z krku nemá chuť, vôľu niečo robiť, niečo ho už omrzelo al. sa mu sprotivilo; mať na krku mlynský kameň al. uviazať/zavesiť si mlynský kameň na krk musieť vykonávať, vykonať nepríjemné al. rozsahom neprimerané povinnosti, byť zaťažený niečím nepríjemným; mať na krku slučku al. uviazať si na krk slučku musieť robiť, urobiť niečo proti svojej vôli; mať niekoho, niečo na krku a) musieť sa starať o niekoho, o niečo b) musieť čeliť niečomu, napr. obvineniam; mať niekoho, niečoho po krk nemať chuť, vôľu s niekým sa ďalej stýkať al. niečo robiť, byť omrzený z niekoho, z niečoho; mať niekoho, niečo z krku zbaviť sa niekoho, niečoho; mať v krku hrču byť veľmi dojatý; nejde mi to dolu krkom nemôžem sa s tým zmieriť; niekto, niečo mu ide krkom má niekoho, niečoho dosť; ostal niekomu na krku (o osobe) dostal sa do situácie, keď sa oňho musí niekto starať; prišiť niekomu niečo na krk obviniť niekoho z niečoho; priviazať si/zavesiť si niekoho, niečo na krk zobrať si niekoho, niečo (nedobrovoľne) na starosť; srdce mu búchalo až v krku veľmi sa bál; stúpať/stúpiť/šliapať/šliapnuť niekomu na krk nútiť, prinútiť niekoho, aby niečo robil, urobil al. aby prestal niečo robiť; vykrútiť niekomu krk al. zakrútiť niekomu krkom zničiť, zabiť niekoho; zavesiť sa niekomu na krk vnútiť sa niekomu; zlámať si/dolámať si/vykrútiť si krk/krky a) zabiť sa b) nebyť úspešný v niečom ◘ parem. muž je hlava a žena krk [, čo tou hlavou hýbe]
▷ zdrob. ↗ kŕčok, kŕčik