kŕk cit. napodobňuje hlas žaby
krk, -u
1. časť tela spojujúca hlavu s trupom, hrdlo: husací k., dlhý, krátky, tenký hrubý k., natiahnuť k., bolenie v k-u
● chytiť niekoho za k., pod k. začať ho hrdúsiť, biť; chytiť niekoho okolo k-u, hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho; zavesiť sa, prísť niekomu na k. vnútiť sa za spoločníka; mať niekoho na k-u musieť sa starať o niekoho; prísť, chodiť niekomu na k. obťažovať ho; striasť, mať niečo z k-u zbaviť sa toho; mať niečoho, niekoho po k. byť omrzený z niečoho, niekoho; byť v niečom po k. veľmi zamotaný, zapletený; hovor. krky lámať chodiť po nebezpečných miestach; hovor. pejor. vykrútiť si k., zlomiť si k. a) zabiť sa, b) mať neúspech, stroskotať; hovor. pejor. niekomu, niečomu k. vykrútiť zabiť niekoho, zničiť niekoho, niečo; šliapnuť niekomu na k. urobiť koniec jeho vyčíňaniu; prísť o k. o život; expr. strojiť niekomu slučku na k. a) robiť nástrahy, b) chystať šibenicu;
2. zúžená časť niektorých predmetov podobná krku: k. fľaše, k. pažba;
krčný príd. k 1: k. stavec, k-á choroba, k. lekár, k-á klinika;
kŕčik, -a i kŕčok, -čka m. zdrob.