krk -u m.
1. časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo (význ. 2): dlhý k. labute; naťahovať k.
2. vec pripomínajúca zúženým miestom krk: k. pažby, husieľ
3. expr. hrdlo (význ. 4): hladné k-y
● → chytiť niekoho pod k.; hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho; expr. → ide mu o k.; mať niekoho, niečo na k-u musieť sa oňho, oň, o to starať; hodiť niekomu niekoho, niečo na k. dať na starosť; mať niekoho, niečo z k-u zbaviť sa niekoho, niečoho; expr.: → vykrútiť niekomu, niečomu k.; → vykrútiť si k.; → lámať si k., k-y; byť v niečom (až) po k. byť zapletený do niečoho; má toho (až) po k. omrzelo ho to;
krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;
kŕčok -čka, kŕčik -a m. zdrob. k 1: detský k.;
krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.
krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla • expr. gágor: má gágor ako hus • pren. pejor.: hrvoľ • lalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)
2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá
kŕk cit. napodobňuje hlas žaby
krk, -u
1. časť tela spojujúca hlavu s trupom, hrdlo: husací k., dlhý, krátky, tenký hrubý k., natiahnuť k., bolenie v k-u
● chytiť niekoho za k., pod k. začať ho hrdúsiť, biť; chytiť niekoho okolo k-u, hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho; zavesiť sa, prísť niekomu na k. vnútiť sa za spoločníka; mať niekoho na k-u musieť sa starať o niekoho; prísť, chodiť niekomu na k. obťažovať ho; striasť, mať niečo z k-u zbaviť sa toho; mať niečoho, niekoho po k. byť omrzený z niečoho, niekoho; byť v niečom po k. veľmi zamotaný, zapletený; hovor. krky lámať chodiť po nebezpečných miestach; hovor. pejor. vykrútiť si k., zlomiť si k. a) zabiť sa, b) mať neúspech, stroskotať; hovor. pejor. niekomu, niečomu k. vykrútiť zabiť niekoho, zničiť niekoho, niečo; šliapnuť niekomu na k. urobiť koniec jeho vyčíňaniu; prísť o k. o život; expr. strojiť niekomu slučku na k. a) robiť nástrahy, b) chystať šibenicu;
2. zúžená časť niektorých predmetov podobná krku: k. fľaše, k. pažba;
krčný príd. k 1: k. stavec, k-á choroba, k. lekár, k-á klinika;
kŕčik, -a i kŕčok, -čka m. zdrob.
(jeden) krk; (bez) krku; (ku) krku; (vidím) krk; (ó) krk!; (o) krku; (s) krkom;
(tri) krky; (bez) krkov; (ku) krkom; (vidím) krky; (ó) krky!; (o) krkoch; (s) krkmi;