krk -u m.
1. časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo (význ. 2): dlhý k. labute; naťahovať k.
2. vec pripomínajúca zúženým miestom krk: k. pažby, husieľ
3. expr. hrdlo (význ. 4): hladné k-y
● → chytiť niekoho pod k.; hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho; expr. → ide mu o k.; mať niekoho, niečo na k-u musieť sa oňho, oň, o to starať; hodiť niekomu niekoho, niečo na k. dať na starosť; mať niekoho, niečo z k-u zbaviť sa niekoho, niečoho; expr.: → vykrútiť niekomu, niečomu k.; → vykrútiť si k.; → lámať si k., k-y; byť v niečom (až) po k. byť zapletený do niečoho; má toho (až) po k. omrzelo ho to;
krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;
kŕčok -čka, kŕčik -a m. zdrob. k 1: detský k.;
krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.
kŕk cit. ▶ napodobňuje zvukový prejav žaby; syn. kŕ: od močiara sa ozývalo hlasné k., k.
krk krku pl. N krky I krkmi m. 1. ▶ časť tela väčšiny stavovcov spájajúca hlavu a trup: dlhý, štíhly k.; mocný, hrubý k; esovito prehnutý k.; husí k.; labutí k. ↗ i fraz.; naťahovať k.; natierať si krémom tvár aj k.; mať stuhnutý k.; uviazať si na k. šatku, šál; pripnúť si na k. retiazku, náhrdelník; na krku mu od hnevu navreli žily; zavesiť sa niekomu na k. ↗ i fraz.; držať, chytiť niekoho okolo krku; hodiť sa, vrhnúť sa, padnúť niekomu okolo krku; chytiť niekoho pod k. ↗ i fraz.; podrezať niekomu, niečomu k.; ovce mali na krku zvonce; uvariť polievku z kuracích krkov; Cítil oblosť jej rúk na krku, priťahujúcich ho k sebe, cítil teplo jej hlavy. [M. Urban] 2. ▶ to, čo svojím tvarom pripomína túto časť tela: k. pažby, huslí 3. expr. ▶ osoba, o ktorú sa treba starať, ktorú treba živiť: musel nakŕmiť päť hladných krkov; Kde sa osem krkov nachová, zvýši aj na deviaty. [E. Dzvoník] 4. ▶ jestvovanie človeka v čase, ľudský život: stálo ho to k.; ide mu o k.; riskovať k. pre niekoho; zachrániť niekomu k.; prísť o k.; takmer som vo vojne nechal k.; Neverila by si, ale strach o krk urobí advokáta aj z barana. [L. Ballek] ◘ fraz. byť niekomu na krku byť niekomu na starosti (obyč. z povinnosti, nevyhnutnosti); byť v niečom až po krk byť do niečoho (obyč. nepríjemného) zapletený; dať na to krk byť o tom presvedčený; dať/priložiť niekomu nôž na krk donútiť niekoho k niečomu; deti s kľúčom na krku deti zaneprázdnených rodičov, ktoré trávia čas na ulici; dostať/založiť si na krk chomút oženiť sa; dýchať niekomu na krk sústavne sledovať, kontrolovať niekoho; hodiť niekomu niekoho, niečo na krk dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti; chytiť niekoho pod krk a) začať niekoho hrdúsiť, biť b) ostro niekomu niečo vytknúť a prinútiť ho, aby niečo urobil; ísť niekomu po krku prenasledovať niekoho; snažiť sa získať informácie proti niekomu; labutí krk dlhý, štíhly, pekne klenutý krk ženy; lámať [si] krky chodiť, cestovať po nebezpečných miestach, vystavovať sa nebezpečenstvu; lezie mu to hore krkom/z krku nemá chuť, vôľu niečo robiť, niečo ho už omrzelo al. sa mu sprotivilo; mať na krku mlynský kameň al. uviazať/zavesiť si mlynský kameň na krk musieť vykonávať, vykonať nepríjemné al. rozsahom neprimerané povinnosti, byť zaťažený niečím nepríjemným; mať na krku slučku al. uviazať si na krk slučku musieť robiť, urobiť niečo proti svojej vôli; mať niekoho, niečo na krku a) musieť sa starať o niekoho, o niečo b) musieť čeliť niečomu, napr. obvineniam; mať niekoho, niečoho po krk nemať chuť, vôľu s niekým sa ďalej stýkať al. niečo robiť, byť omrzený z niekoho, z niečoho; mať niekoho, niečo z krku zbaviť sa niekoho, niečoho; mať v krku hrču byť veľmi dojatý; nejde mi to dolu krkom nemôžem sa s tým zmieriť; niekto, niečo mu ide krkom má niekoho, niečoho dosť; ostal niekomu na krku (o osobe) dostal sa do situácie, keď sa oňho musí niekto starať; prišiť niekomu niečo na krk obviniť niekoho z niečoho; priviazať si/zavesiť si niekoho, niečo na krk zobrať si niekoho, niečo (nedobrovoľne) na starosť; srdce mu búchalo až v krku veľmi sa bál; stúpať/stúpiť/šliapať/šliapnuť niekomu na krk nútiť, prinútiť niekoho, aby niečo robil, urobil al. aby prestal niečo robiť; vykrútiť niekomu krk al. zakrútiť niekomu krkom zničiť, zabiť niekoho; zavesiť sa niekomu na krk vnútiť sa niekomu; zlámať si/dolámať si/vykrútiť si krk/krky a) zabiť sa b) nebyť úspešný v niečom ◘ parem. muž je hlava a žena krk [, čo tou hlavou hýbe] ▷ zdrob. ↗ kŕčok, kŕčik
krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla • expr. gágor: má gágor ako hus • pren. pejor.: hrvoľ • lalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)
2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá
kŕk cit. napodobňuje hlas žaby
krk, -u
1. časť tela spojujúca hlavu s trupom, hrdlo: husací k., dlhý, krátky, tenký hrubý k., natiahnuť k., bolenie v k-u
● chytiť niekoho za k., pod k. začať ho hrdúsiť, biť; chytiť niekoho okolo k-u, hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho; zavesiť sa, prísť niekomu na k. vnútiť sa za spoločníka; mať niekoho na k-u musieť sa starať o niekoho; prísť, chodiť niekomu na k. obťažovať ho; striasť, mať niečo z k-u zbaviť sa toho; mať niečoho, niekoho po k. byť omrzený z niečoho, niekoho; byť v niečom po k. veľmi zamotaný, zapletený; hovor. krky lámať chodiť po nebezpečných miestach; hovor. pejor. vykrútiť si k., zlomiť si k. a) zabiť sa, b) mať neúspech, stroskotať; hovor. pejor. niekomu, niečomu k. vykrútiť zabiť niekoho, zničiť niekoho, niečo; šliapnuť niekomu na k. urobiť koniec jeho vyčíňaniu; prísť o k. o život; expr. strojiť niekomu slučku na k. a) robiť nástrahy, b) chystať šibenicu;
2. zúžená časť niektorých predmetov podobná krku: k. fľaše, k. pažba;
krčný príd. k 1: k. stavec, k-á choroba, k. lekár, k-á klinika;
kŕčik, -a i kŕčok, -čka m. zdrob.
(jeden) krk; (bez) krku; (ku) krku; (vidím) krk; (ó) krk!; (o) krku; (s) krkom;
(štyri) krky; (bez) krkov; (ku) krkom; (vidím) krky; (ó) krky!; (o) krkoch; (s) krkmi;