krk -u m.
1. časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo (význ. 2): dlhý k. labute; naťahovať k.
2. vec pripomínajúca zúženým miestom krk: k. pažby, husieľ
3. expr. hrdlo (význ. 4): hladné k-y
● → chytiť niekoho pod k.; hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho; expr. → ide mu o k.; mať niekoho, niečo na k-u musieť sa oňho, oň, o to starať; hodiť niekomu niekoho, niečo na k. dať na starosť; mať niekoho, niečo z k-u zbaviť sa niekoho, niečoho; expr.: → vykrútiť niekomu, niečomu k.; → vykrútiť si k.; → lámať si k., k-y; byť v niečom (až) po k. byť zapletený do niečoho; má toho (až) po k. omrzelo ho to;
krčný príd. k 1: k-é stavce, k-é choroby;
kŕčok -čka, kŕčik -a m. zdrob. k 1: detský k.;
krček -čka m. zdrob. k 2: anat. zubný k.
kŕk cit.
krk krku pl. N krky I krkmi m.
kŕk cit. ▶ napodobňuje zvukový prejav žaby; syn. kŕ: od močiara sa ozývalo hlasné k., k.
krk krku pl. N krky I krkmi m. 1. ▶ časť tela väčšiny stavovcov spájajúca hlavu a trup: dlhý, štíhly k.; mocný, hrubý k; esovito prehnutý k.; husí k.; labutí k. ↗ i fraz.; naťahovať k.; natierať si krémom tvár aj k.; mať stuhnutý k.; uviazať si na k. šatku, šál; pripnúť si na k. retiazku, náhrdelník; na krku mu od hnevu navreli žily; zavesiť sa niekomu na k. ↗ i fraz.; držať, chytiť niekoho okolo krku; hodiť sa, vrhnúť sa, padnúť niekomu okolo krku; chytiť niekoho pod k. ↗ i fraz.; podrezať niekomu, niečomu k.; ovce mali na krku zvonce; uvariť polievku z kuracích krkov; Cítil oblosť jej rúk na krku, priťahujúcich ho k sebe, cítil teplo jej hlavy. [M. Urban] 2. ▶ to, čo svojím tvarom pripomína túto časť tela: k. pažby, huslí 3. expr. ▶ osoba, o ktorú sa treba starať, ktorú treba živiť: musel nakŕmiť päť hladných krkov; Kde sa osem krkov nachová, zvýši aj na deviaty. [E. Dzvoník] 4. ▶ jestvovanie človeka v čase, ľudský život: stálo ho to k.; ide mu o k.; riskovať k. pre niekoho; zachrániť niekomu k.; prísť o k.; takmer som vo vojne nechal k.; Neverila by si, ale strach o krk urobí advokáta aj z barana. [L. Ballek] ◘ fraz. byť niekomu na krku byť niekomu na starosti (obyč. z povinnosti, nevyhnutnosti); byť v niečom až po krk byť do niečoho (obyč. nepríjemného) zapletený; dať na to krk byť o tom presvedčený; dať/priložiť niekomu nôž na krk donútiť niekoho k niečomu; deti s kľúčom na krku deti zaneprázdnených rodičov, ktoré trávia čas na ulici; dostať/založiť si na krk chomút oženiť sa; dýchať niekomu na krk sústavne sledovať, kontrolovať niekoho; hodiť niekomu niekoho, niečo na krk dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti; chytiť niekoho pod krk a) začať niekoho hrdúsiť, biť b) ostro niekomu niečo vytknúť a prinútiť ho, aby niečo urobil; ísť niekomu po krku prenasledovať niekoho; snažiť sa získať informácie proti niekomu; labutí krk dlhý, štíhly, pekne klenutý krk ženy; lámať [si] krky chodiť, cestovať po nebezpečných miestach, vystavovať sa nebezpečenstvu; lezie mu to hore krkom/z krku nemá chuť, vôľu niečo robiť, niečo ho už omrzelo al. sa mu sprotivilo; mať na krku mlynský kameň al. uviazať/zavesiť si mlynský kameň na krk musieť vykonávať, vykonať nepríjemné al. rozsahom neprimerané povinnosti, byť zaťažený niečím nepríjemným; mať na krku slučku al. uviazať si na krk slučku musieť robiť, urobiť niečo proti svojej vôli; mať niekoho, niečo na krku a) musieť sa starať o niekoho, o niečo b) musieť čeliť niečomu, napr. obvineniam; mať niekoho, niečoho po krk nemať chuť, vôľu s niekým sa ďalej stýkať al. niečo robiť, byť omrzený z niekoho, z niečoho; mať niekoho, niečo z krku zbaviť sa niekoho, niečoho; mať v krku hrču byť veľmi dojatý; nejde mi to dolu krkom nemôžem sa s tým zmieriť; niekto, niečo mu ide krkom má niekoho, niečoho dosť; ostal niekomu na krku (o osobe) dostal sa do situácie, keď sa oňho musí niekto starať; prišiť niekomu niečo na krk obviniť niekoho z niečoho; priviazať si/zavesiť si niekoho, niečo na krk zobrať si niekoho, niečo (nedobrovoľne) na starosť; srdce mu búchalo až v krku veľmi sa bál; stúpať/stúpiť/šliapať/šliapnuť niekomu na krk nútiť, prinútiť niekoho, aby niečo robil, urobil al. aby prestal niečo robiť; vykrútiť niekomu krk al. zakrútiť niekomu krkom zničiť, zabiť niekoho; zavesiť sa niekomu na krk vnútiť sa niekomu; zlámať si/dolámať si/vykrútiť si krk/krky a) zabiť sa b) nebyť úspešný v niečom ◘ parem. muž je hlava a žena krk [, čo tou hlavou hýbe] ▷ zdrob. ↗ kŕčok, kŕčik
krk 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom • hrdlo: mať štíhly krk, štíhle hrdlo; chytiť niekoho okolo krku, hrdla • expr. gágor: má gágor ako hus • pren. pejor.: hrvoľ • lalok (tučná al. ovisnutá predná časť krku)
2. niečo podobné krku; osoba, ktorú treba živiť • hrdlo: krk, hrdlo fľaše, hovor. expr. mať doma štyri hladné krky, hrdlá
kŕk cit. napodobňuje hlas žaby
krk, -u
1. časť tela spojujúca hlavu s trupom, hrdlo: husací k., dlhý, krátky, tenký hrubý k., natiahnuť k., bolenie v k-u
● chytiť niekoho za k., pod k. začať ho hrdúsiť, biť; chytiť niekoho okolo k-u, hodiť sa niekomu okolo k-u objať ho; zavesiť sa, prísť niekomu na k. vnútiť sa za spoločníka; mať niekoho na k-u musieť sa starať o niekoho; prísť, chodiť niekomu na k. obťažovať ho; striasť, mať niečo z k-u zbaviť sa toho; mať niečoho, niekoho po k. byť omrzený z niečoho, niekoho; byť v niečom po k. veľmi zamotaný, zapletený; hovor. krky lámať chodiť po nebezpečných miestach; hovor. pejor. vykrútiť si k., zlomiť si k. a) zabiť sa, b) mať neúspech, stroskotať; hovor. pejor. niekomu, niečomu k. vykrútiť zabiť niekoho, zničiť niekoho, niečo; šliapnuť niekomu na k. urobiť koniec jeho vyčíňaniu; prísť o k. o život; expr. strojiť niekomu slučku na k. a) robiť nástrahy, b) chystať šibenicu;
2. zúžená časť niektorých predmetov podobná krku: k. fľaše, k. pažba;
krčný príd. k 1: k. stavec, k-á choroba, k. lekár, k-á klinika;
kŕčik, -a i kŕčok, -čka m. zdrob.
grg p. krk
kark p. krk
krk m. i krky m. pomn. (grg, kark) 1. csl časť tela spájajúca hlavu s trupom, hrdlo: Nuš som im naľála do krku každej a veru sä potroche prebraľi a prešlo im to (Žaškov DK); Takú ťi dán po grgu! (Pukanec LVI); Držali sa za grge (Točnica LUČ); Bolí ma f krke, mán ho zapálení (Návojovce TOP); Karg me boľi, plano jem spala (Dl. Lúka BAR) F. choďiď z dačim na grk (Rim. Píla RS) - znepokojovať, otravovať; zavesiu̯ si šerta na grk (Rim. Píla RS) - dostal zlú ženu; mať toho uš po krk (Rim. Píla RS) - dosť, navyše hlavy; bodaj som bola račej grgi lámala, ako sa za ťeba vidala! (Mošovce MAR) - radšej ponevierala sa po svete; decká sa škrábú za dedinú na stožár, dokel tan kerési krki nevilomí (Dol. Súča TRČ) - (ne)zlomí si väzy; každimu grajciaru misí hňeď na grk stúpiť (Rim. Píla RS) - premárniť ho, minúť; grk dám na klád za neho (Nandraž REV) - ručím za neho; já som mau̯ Ňemcou plní krk (Svätoplukovo NIT) - dosť, užil som si ich; majú ho zaz na krkoch (Bošáca TRČ) - na starosti; budež o krk kračí! (Jablonové MAL) - veľmi ťa vybijem, potrescem; má na krku seďenďesiatseďem rokou (Žarnovica NB) - je sedemdesiatsedemročný; aňi vojna ňemosí biť a kolko luďí krki zmeťe (Poľ. Kesov NIT) - zahynie 2. vec al. časť veci pripomínajúca krk a. vin. časť nádoby na preťahovanie vína: Malo to hlavu ako ťekvica a malo to ten krg dlhí (Hor. Strehová MK) b. vin. podpovrchová časť viniča, koreň: V zemi má kĺč krk (Trakovice HLO) c. čižm. zúžená mäkká časť čižmy medzi sárou a spodkom nad pätou: krk (Madunice HLO, Myjava) d. hrubšia časť kosy, ktorá sa pripevní na kosisko: krk kosi (Rozbehy SEN, Lamač BRA, Brestovany TRN) e. remen. forma na robenie chomúta: Na to biu̯ takí ku̯át, tagzvaní konskí krk (Hlboké SEN) f. úzka časť husieľ: Na tíh husláh je prirobení krk (Kunov SEN) g. kolár. časť hlavy kolesa L. predňi krk (Kys. N. Mesto) - vonkajšia zúžená a ozdobená časť hlavy kolesa; zadňi krk (Kys. N. Mesto) - vnútorná rovná a neozdobená časť hlavy kolesa h. odseknutá vrchná časť cukrovej repy s listom: Kravám sa dávali krki, vípreski; list je na tích krkoch (Kunov SEN)
krky p. krk
krček p. krk
krk [k(a)rk] m, často krky pomn 1. časť tela spájajúca hlavu s trupom: cervix: krk (VT 1648); rucznik na krky (ŽILINA 1700-02); sqvinantia: bolest w krku v hrdle; praecipitatus: dolu krkem zrúcený strmhlav (KS 1763); swé telo od ledwý až do krku okrútil (VP 1764); doras me za krk ulapili (BERTOTOVCE 1786); spadel do yamj až po krky (CS 18. st) hlboko F. Marya s wytaženym krkem nechodila (SP 1696) nebola pyšná; wognu budeme mjti na krku (WU 1750) nevyhneme sa jej; skloň krk geho (syna) dokud ge w mladosti (GV 1755) ohni ho, kým je mladý, vychovávaj ho; lid tento twrdy krk ma je tvrdošijný (KB 1757); neklad (sebe) na krk neprawosti garmo nepáchaj zlo; wložila mi smrt na krki garmo premohla ma (GŠ 1758); wlastneho krku stracení (MS 1758) záhuba; weliké nebezpečenstwj okolo krku mého se točj (VP 1764) hrozí mi smrť; mnohe tarchy na krky chudobneho lidu panstvo vložilo (PEKELNÍK 1775 LP); Pan sprawedliwy podrezal krki hryssnjkuw (BlR 18. st) zahubil ich; de vita periclitatur: gde mu o krk (PD 18. st) ide mu o život; zlomiť k-y zlomiť si väzy: nešťastne spadla, krki zlomila (BR 1785) zabila sa; Buh dag bila taka obluda krki zlomila (BU 1795) aby zahynula; ležať, sedieť na k-u komu, behať na k-y komu stále niekoho obťažovať: kapitan nam cely rok na krku leži (D. SÚČA 1721); ludge mj na krki behagu, ze nesmegu orat (RIADOK 1768); exekutorovia dedine sedia na krku (SIHELNÉ 1776) 2. zúžená časť niekt. predmetov podobná krku: nadoby muzycke sau harfa, lutňa, na ktereg krk, ssige (OP 1685); iugum: krk gagdowy aneb huslowy; cervix anphorae: krk zdbankowy (KS 1763); -ový príd k 1: sphagitis: žili krkowé krčné; glanfula suila: krkowá pečeňa krkovička; numella: krkowé zelezo súčiastka jarma (KS 1763); krkovný príd nachádzajúci sa v krku: (odvar) pusstety do krku (proti) hlyzam krkownym (HL 17. st); krček dem k 1: wčera k wečeri sem sebe zarezala gedního káčera, ale toliko sťehenká, krídelká, prsečká, chrbetek, krček a drdolček sem móhla pogezťi (BU 1795)
krkovný p. krk