krivka -ky -viek ž. 1. mat. ▶ súvislá zakrivená, poohýbaná čiara v priestore al. v rovine: geometrická, kvadratická, rovinná, sínusová, priestorová k. ktorej všetky body neležia v jednej rovine; rysovať krivky; kružnica je k.; výpočet krivky slnečného žiarenia
2. odb. ▶ záznam zmien vyjadrený graficky, graf: teplotná, rezonančná, kalibračná k.; vývojová, výnosová k.; k. pracovnej výkonnosti; k. ekg a krvného tlaku; stúpajúca k. dopravných nehôd; klesajúca k. pôrodnosti; k. dovozu naznačuje vzostup; fyz., chem. k. vyparovania, topenia, nasýtenej pary vyjadrujúca závislosť tlaku nasýtenej pary od teploty; lek. glykemická k. opakované laboratórne stanovenie hladiny cukru v krvi v určitom časovom úseku
3. ▶ súvislá poohýbaná čiara tvorená oblúkmi, zaoblenými časťami niečoho: ženské krivky; k. tela, bokov, perí, chrbta; k. vrchov; Očakávané dieťa kreslilo už krivku svojho života na jej útlej postave. [E. Gašparová]
◘ fraz. má pekné krivky má peknú postavu