krivica -e ž. choroba (detí) prejavujúca sa krivením kostí, rachitída;
krivicový príd.
krivica -ce -víc ž.
krivica -ce ž. lek., veter. ▶ ochorenie rastúceho organizmu prejavujúce sa deformovaním, krivením a rednutím kostí (najmä lebky, chrbtice, končatín), spôsobené nedostatkom vitamínu D, rachitída: k. detí, hospodárskych zvierat; trpieť, byť postihnutý krivicou; dlhotrvajúci nedostatok vápnika môže viesť až k abnormálnemu stavu kostí - osteoporóze u dospelých, krivici u detí
krivica choroba prejavujúca sa krivením kostí, najmä u detí • lek. rachitída
krivica1, -e, -víc ž. nár.
1. zakrivená palica, bakuľa, krivuľa: Zobral sa na noc do poľa s veľkou krivicou-palicou. (Tim.)
2. spodná, ohnutá časť saní: pripasuje starý otec krivice, či sú rovnaké (Heč.)
krivica2, -e ž. choroba detí a mladých zvierat, pri ktorej mäknú kosti a krivia sa, rachitída;
krivičný príd.
krivica i krivic ž. (krivlica) 1. hrubá zakrivená palica, krivuľa: Starí luďie sa podopierajú krivicou (Návojovce TOP); krivica (Šuľa MK) 2. krivé al. zakrivené a. drevo: Krivice sa krivie drevá ot príroďi aľebo ih musíme dokriva urobeť (Pukanec LVI); Otéc kúpili krivlice na sane (Vaďovce MYJ) b. obyč. mn. č. časti saní: Najprf sa to otesau̯o a potom sa napou̯i prerezau̯o, tagže bili ti krivice (Hlboké SEN); Krivice boli višmíkané, len sa tag blíščali (Rakovice PIE); Napretku mali sane krivice (Trakovice HLO); Dve krivice v jedno spojené zovú sa saňami (Bošáca TRČ) 3. spodná zakrivená časť detskej kolísky: krivic (Kameňany REV) 4. väčšia varecha so zakrivenou rukoväťou (potrebná pri varení lekváru): krivica (Nitr. Hrádok NZ) 5. mlyn. ohnutá doska na obvode mlynského kolesa: Koleso bulo zložené po krajoh z dubovích fošní, krivíc (Dol. Súča TRČ); krivica (Prievidza) 6. bočná rámová časť valca, ktorým sa valcuje pole: krivica (Prievidza) 7. vyrytá zakrivená čiara, tenký žliabok (napr. na ľade): Jane, poďme rezat krivice, šak je led dost tlustí a ti máš lepší potkofki jak já (Skalica); krivička ž. zdrob. expr. k 2: krivički (Štefanov SEN)
krivlica p. krivica
krivica, krivina ž oblo, kruhovito zakrivený predmet oblúk: dwoge kriwicze k studynam na kolesa (ŽILINA 1705); tortus: krywina; flexura: oblúk, krywina (KS 1763); pri polkritem kocžy sem wrch sparal a prednu kriwiczu sem zassel (TOVARNÍKY 1769); magster welke obruči nedowezge, len kdegake krywini (CA 18. st)