kritika [-t-] -ky -tík ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ (odborné) posudzovanie, hodnotenie, kritizovanie obyč. umeleckých al. vedeckých diel a činností; odborný posudok: divadelná, filmová k.; historická, vedecká k.; písať hudobné kritiky do novín; uverejnil kritiku v odbornom časopise □ lit. literárna kritika časť literárnej vedy zameriavajúca sa na súčasnú literatúru, jej hodnotenia a formovanie 2. ▶ spoločenstvo ľudí, ktoré sa zaoberá touto činnosťou, kritici: k. odmietla, prijala nový román 3. ▶ poukazovanie na nedostatky a chyby niekoho, niečoho: adresná, konštruktívna, nekompromisná, ostrá, tvrdá, zdrvujúca, vecná k.; k. politického režimu, spoločnosti; vysloviť, vzniesť, zostriť kritiku voči vedeniu; odmietať, znášať kritiku; podrobiť prácu kritike; byť, stať sa terčom kritiky; nešetriť kritikou; čeliť kritike verejnosti; zniesla, zosypala sa naňho vlna, spŕška kritiky; zožať kritiku; spoločnosť si vyslúžila kritiku za nevhodnú reklamu; návrh vyvolal kritiku zo strany opozície ◘ fraz. publ. dostať sa pod paľbu kritiky al. byť pod paľbou kritiky al. ocitnúť sa v paľbe kritiky byť kritizovaný