kripel -pla m. hovor. pejor. mrzák
kripel -pla m. ‹n› hovor. pejor. človek neschopný vojenskej služby, chorý, neduživý človek, mrzák, kalika
invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalid • mrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohy • kalika: po havárii ostal kalikou • expr.: žobrák • bedár • hovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel
kripel p. mrzák, invalid
mrzák človek s trvalou telesnou chybou • kalika: narodiť sa ako mrzák, kalika • invalid (mrzák následkom úrazu, choroby) • hovor. lazár • hovor. pejor. kripel
kripel, -pla m. hovor. pejor. mrzák;
kriplík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. oslab.