Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;

kerový príd. zried.: k. zákrpok;

krík -a m.

1. zdrob. ku ker

2. ker: okrasné k-y;

kríček -čka m. zdrob.


krik -u m.

1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí; k. opíc vresk, škrek

2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov

spustiť k. rozkričať sa; (po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa

mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
krík ‑a m.; kríkový; kríček ‑čka m.; kríčkový
krik ‑u m.

krík -ka pl. N -ky m.


krik -ku m.

krík -ka pl. N -ky, ker kra L kre pl. N kry m.drevina bez kmeňa s hustejšími konárikmi rozvetvujúcimi sa tesne nad povrchom pôdy: vysoký hustý k.; bujný, kvitnúci, tŕňový k.; ríbezľový, egrešový, šípkový k.; kríky ruží, orgovánu, cezmíny; vždyzelený k.; pestovať, vysádzať, strihať okrasné kríky; Otec stojí pri jazmínových kríkoch, opatrne drží konce vetvičiek medzi dvoma prstami a pomaly, s rozkošou k nim privoniava. [D. Kováč]; Tis rastie vo forme mohutného kra alebo nižšieho stromu. [NP 1988]kríček -čka pl. N -čky m. zdrob.: oberať čučoriedky z kríčkov; Poznám tam každý strom aj každučký kríček. [V. Šikula]fraz. chodiť poza kríčky konať tajne


krik -ku m. 1. ▶ silný, hlasný neartikulovaný zvuk, ktorý vydávajú živé bytosti: detský k.; veselý, hlasný k.; hysterický, srdcervúci k.; k. sliepok, čajok; vtom sa ozval, strhol, spustil k.; zobudiť sa na k.; dať sa do kriku začať kričať; Chvíľami sa spúšťali do bláznivého spevu, ktorý napokon prehlušil krik a hvizdot šarvancov. [P. Andruška]
2.veľmi hlasný hovor, vykrikovanie: k. predavačov núkajúcich suveníry; k. demonštrantov; Vliekla ma a ja som ju sprevádzala krikom, ktorý sa mi dral z pľúc cez hrdlo a ústa. [G. Rothmayerová]
fraz. hurónsky krik divoko, neprimeraneneslušne hlučný krik al. smiech; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti; narobiť s niekým krik vyhrešiť niekoho; prísť s krikom nahnevane, zvyšujúc hlas začať s niekým rozhovor; robiť krik hlasno sa s niekým vadiť; robiť niečo bez veľkého kriku konať nenápadne, bez zbytočného rozruchu

-ik/163072±208 1.89: substantíva m. neživ. N+A sg. 66870→66600
+74
−11
vznik/9436 podnik/9196 výkrik/2697 krik/2590 pohárik/2219 zánik/2198 trávnik/2163 únik/2077 výcvik/2061 háčik/1621 trik/1213 prienik/1130 hetrik/858 (365/27141)

hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hlukhukhukot: huk, hukot strojovhrmot: hrmot vlakovlomoz: lomoz ulicebuchot: z izby sa ozval buchotrachot: rachot padajúceho lešeniašramot: šramot kľúčovtreskotjakot: rieka sa valí s jakotomhurhajexpr. huriavkhovor. expr. štabarchovor. hurtruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruchkrik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krikvresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sasubšt. brajgel


ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa • kríkkriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak


kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovaťvykríkaťvyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revaťvyrevovaťvyrevúvaťvrieskaťvyvreskovaťvyvreskúvaťvrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekaťškrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačaťbľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekaťbrechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákaťhučaťhúkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiťhvečaťhriakaťherbeľovať

2. p. biť sa 2


krík p. ker


krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranenýchvreskvreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sarev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanovškrekškrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťarykrykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykotexpr. jakot: jakot žiakov na školskom dvorehovor. expr. tartas (Vajanský)expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskotpoet. vyskexpr.: haravarahurhajhuriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhajpokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne

p. aj lomoz


vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekaťškrečať: straka škrieka, škrečí

2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťaťvyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričaťrobiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revaťvyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekaťškrečaťjačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačaťbliakaťvybľakovaťvybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjaťujúkaťryčaťručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekaťbrechaťhavkaťhučaťhúkaťhulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiťhartušiťhurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiťhvečaťherbeľovať

3. p. plakať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ker, kra, 6. p. kre, mn. č. kry m. drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme: malinový, ružový k., tŕnitý k.; okrasný k.;

krík, -a i kríček, -čka m. zdrob.


krík, -a m. väčšia od koreňa rozkonárená rastlina s drevnatými konármi: lieskové k-y;

kríkový príd.: k. zákrsok;

kríček, -čka m. zdrob.;

kríčkový príd.: k-á fazuľa


krik, -u m. prenikavý zvuk, ktorý vydáva človek al. niektoré zvieratá (napr. opice)

robiť k. kričať; spustiť k. začať kričať; strhol sa k. začali kričať; mnoho k-u pre nič (za nič) veľa zbytočných rečí; robiť s niekým k. nahlas mu nadávať, vadiť sa

kríček p. krík


krik m. csl veľmi hlasný hovor, vresk: No a chlapci viskočili a začali krig robiť (Kráľ. Lehota LM); A ako sa takto vraciam domou, iba počujem tánvo na_Trňikoucí krik (V. Lom MK); S takého strachu kriku narobila! (Ružindol TRN); Počujeme kriki (Čičmany ŽIL); Co to tu za krik?! (Žakarovce GEL); Co tu taki krig robice?! (Dl. Lúka BAR); krík m. strsl, zsl drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, ker: Skril se do kríka (Rochovce ROŽ); krík (Koniarovce TOP); kríček m. zdrob.: To biu̯ takí kríček (Hlboké SEN); To sú neni kĺče (viniča), ale to sú len kríčki, to nezarodzí (Brestovany TRN)

kerček p. krík


kríček p. krík


krik [k(e)rík], kriak [krak] m
1. ker: kdj manzjelka ma Barbara Maroty do Varzyna šla Jan Ferczko a Martin Kyselko (na ňu) z kerzyka strehly a vlapily (ju) (LIETAVA 1570 E); (susedia) nam kraky zruntowali (S. TEPLICA 1760); (Mojžiš) widel krak (SPr 1783)
2. chumáč nadzemných častí rastliny vyrastajúcich z jedného koreňa, trs: 10 kerikuow z gahodoweg zeliny (RT 17. st); kríček, kriačik, kerček dem k 1: kalina w kríčku stála (RL 15. st); w kryčku horicem (Boha) spatruge (GŠ 1758); kraček gest vprostred plamena a plamen uprostred kračka (SJ 18. st); veprecula: kerček (LD 18. st)


krik m
1. prenikavý zvuk, ktorý vydávajú ľudia al. niektoré zvieratá: Yakub Humenyk slyssal kryk (P. BYSTRICA 1562 E); lyďe se zbehly na gey krik (KRUPINA 1691); lwy, wlcy, draky, každe podle swého prirozenj krik, zwuk a bručenj widáwalo (VP 1764)
L. barritus: slonowý krik (DSL 18. st) trúbenie
2. hádka, zvada: pred swedkowim domom na uliczy kryk a larma se strhla (MARTIN 1734); anj kriku, zwady newedu (KT 1753); nerob krykow w cudzem dome (GU 1793-97)

Krik Krik
krík
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) krík
G (bez) kríka
D (ku) kríku
A (vidím) krík
L (o) kríku
I (s) kríkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kríky
G (bez) kríkov
D (ku) kríkom
A (vidím) kríky
L (o) kríkoch
I (s) kríkmi

krik
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) krik
G (bez) kriku
D (ku) kriku
A (vidím) krik
L (o) kriku
I (s) krikom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) kriky
G (bez) krikov
D (ku) krikom
A (vidím) kriky
L (o) krikoch
I (s) krikmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a kríkov, ktorých konáre et d'arbustes, dont les branches
boha, ktorým je ružový krík dieu, lequel est rosier
kríkov na hektár iba arbustes par hectare, uniquement
som počul jeho krik j'ai entendu son cri
stromov a kríkov, demolácia d'arbres et de buissons, démolition
výrub stromov a kríkov coupe d'arbres et de buissons
zlato a ten krik or, et ce vacarme

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu