ker kra L kre mn. kry m. drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, krík: ružový, lieskový k.;
kerový príd. zried.: k. zákrpok;
krík -a m.
1. zdrob. ku ker
2. ker: okrasné k-y;
kríček -čka m. zdrob.
krik -u m.
1. hlasný, prenikavý zvuk vydávaný živými tvormi: k. detí; k. opíc vresk, škrek
2. hlasný hovor, vykrikovanie: k. kamelotov
□ spustiť k. rozkričať sa; (po)robiť k. (s niekým) (vy)vadiť sa
● mnoho k-u pre nič veľa zbytočných rečí, rozčuľovania ap.
krík -ka pl. N -ky m.
krik -ku m.
krík -ka pl. N -ky, ker kra L kre pl. N kry m. ▶ drevina bez kmeňa s hustejšími konárikmi rozvetvujúcimi sa tesne nad povrchom pôdy: vysoký hustý k.; bujný, kvitnúci, tŕňový k.; ríbezľový, egrešový, šípkový k.; kríky ruží, orgovánu, cezmíny; vždyzelený k.; pestovať, vysádzať, strihať okrasné kríky; Otec stojí pri jazmínových kríkoch, opatrne drží konce vetvičiek medzi dvoma prstami a pomaly, s rozkošou k nim privoniava. [D. Kováč]; Tis rastie vo forme mohutného kra alebo nižšieho stromu. [NP 1988] ▷ kríček -čka pl. N -čky m. zdrob.: oberať čučoriedky z kríčkov; Poznám tam každý strom aj každučký kríček. [V. Šikula] ◘ fraz. chodiť poza kríčky konať tajne
krik -ku m. 1. ▶ silný, hlasný neartikulovaný zvuk, ktorý vydávajú živé bytosti: detský k.; veselý, hlasný k.; hysterický, srdcervúci k.; k. sliepok, čajok; vtom sa ozval, strhol, spustil k.; zobudiť sa na k.; dať sa do kriku začať kričať; Chvíľami sa spúšťali do bláznivého spevu, ktorý napokon prehlušil krik a hvizdot šarvancov. [P. Andruška] 2. ▶ veľmi hlasný hovor, vykrikovanie: k. predavačov núkajúcich suveníry; k. demonštrantov; Vliekla ma a ja som ju sprevádzala krikom, ktorý sa mi dral z pľúc cez hrdlo a ústa. [G. Rothmayerová] ◘ fraz. hurónsky krik divoko, neprimerane až neslušne hlučný krik al. smiech; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti; narobiť s niekým krik vyhrešiť niekoho; prísť s krikom nahnevane, zvyšujúc hlas začať s niekým rozhovor; robiť krik hlasno sa s niekým vadiť; robiť niečo bez veľkého kriku konať nenápadne, bez zbytočného rozruchu
hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk • huk • hukot: huk, hukot strojov • hrmot: hrmot vlakov • lomoz: lomoz ulice • buchot: z izby sa ozval buchot • rachot: rachot padajúceho lešenia • šramot: šramot kľúčov • treskot • jakot: rieka sa valí s jakotom • hurhaj • expr. huriavk • hovor. expr. štabarc • hovor. hurt • ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch • krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik • vresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sa • subšt. brajgel
ker drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa • krík • kriak: malinový, ozdobný ker, krík, kriak
kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať
2. p. biť sa 2
krík p. ker
krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranených • vresk • vreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sa • rev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanov • škrek • škrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťa • ryk • rykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykot • expr. jakot: jakot žiakov na školskom dvore • hovor. expr. tartas (Vajanský) • expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskot • poet. vysk • expr.: haravara • hurhaj • huriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhaj • pokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne
p. aj lomoz
vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštia • škriekať • škrečať: straka škrieka, škrečí
2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať • vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetná • kričať • robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krik • expr.: revať • vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať • škrečať • jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolesti • expr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachu • expr.: štekať • brechať • havkať • hučať • húkať • hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa! • expr.: hartusiť • hartušiť • hurtovať: Kto to tu hurtuje? • nár.: harmantiť • hvečať • herbeľovať
3. p. plakať
ker, kra, 6. p. kre, mn. č. kry m. drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme: malinový, ružový k., tŕnitý k.; okrasný k.;
krík, -a i kríček, -čka m. zdrob.
krík, -a m. väčšia od koreňa rozkonárená rastlina s drevnatými konármi: lieskové k-y;
kríkový príd.: k. zákrsok;
kríček, -čka m. zdrob.;
kríčkový príd.: k-á fazuľa
krik, -u m. prenikavý zvuk, ktorý vydáva človek al. niektoré zvieratá (napr. opice)
● robiť k. kričať; spustiť k. začať kričať; strhol sa k. začali kričať; mnoho k-u pre nič (za nič) veľa zbytočných rečí; robiť s niekým k. nahlas mu nadávať, vadiť sa
kríček p. krík
krik m. csl veľmi hlasný hovor, vresk: No a chlapci viskočili a začali krig robiť (Kráľ. Lehota LM); A ako sa takto vraciam domou, iba počujem tánvo na_Trňikoucí krik (V. Lom MK); S takého strachu kriku narobila! (Ružindol TRN); Počujeme kriki (Čičmany ŽIL); Co to tu za krik?! (Žakarovce GEL); Co tu taki krig robice?! (Dl. Lúka BAR); krík m. strsl, zsl drevina bez kmeňa rozvetvujúca sa od koreňa, ker: Skril se do kríka (Rochovce ROŽ); krík (Koniarovce TOP); kríček m. zdrob.: To biu̯ takí kríček (Hlboké SEN); To sú neni kĺče (viniča), ale to sú len kríčki, to nezarodzí (Brestovany TRN)
kerček p. krík
krik [k(e)rík], kriak [krak] m 1. ker: kdj manzjelka ma Barbara Maroty do Varzyna šla Jan Ferczko a Martin Kyselko (na ňu) z kerzyka strehly a vlapily (ju) (LIETAVA 1570 E); (susedia) nam kraky zruntowali (S. TEPLICA 1760); (Mojžiš) widel krak (SPr 1783) 2. chumáč nadzemných častí rastliny vyrastajúcich z jedného koreňa, trs: 10 kerikuow z gahodoweg zeliny (RT 17. st); kríček, kriačik, kerček dem k 1: kalina w kríčku stála (RL 15. st); w kryčku horicem (Boha) spatruge (GŠ 1758); kraček gest vprostred plamena a plamen uprostred kračka (SJ 18. st); veprecula: kerček (LD 18. st)
krik m 1. prenikavý zvuk, ktorý vydávajú ľudia al. niektoré zvieratá: Yakub Humenyk slyssal kryk (P. BYSTRICA 1562 E); lyďe se zbehly na gey krik (KRUPINA 1691); lwy, wlcy, draky, každe podle swého prirozenj krik, zwuk a bručenj widáwalo (VP 1764) L. barritus: slonowý krik (DSL 18. st) trúbenie 2. hádka, zvada: pred swedkowim domom na uliczy kryk a larma se strhla (MARTIN 1734); anj kriku, zwady newedu (KT 1753); nerob krykow w cudzem dome (GU 1793-97)