krieda -y ž. ‹n < l›
1. biela až sivá mäkká, slabo stmelená uhličitanová hornina, odroda vápenca; tyčinka z nej vyrobená a používaná na písanie
● bledý ako k. úplne biely; zapísať niečo čiernou k-ou do komína (o výnimočnom správnom konaní niekoho neporiadneho) nestojí to za zaznamenanie al. zapamätanie
2. geol. najmladší útvar druhohôr
3. hovor. kriedový papier
4. krajčírska k. mastenec;
kriedový príd.: k-é skaly; – geol. k. útvar krieda 2; k. útes súvisiaci s kriedovým útvarom; – k. papier bezdrevný al. stredne jemný bielený papier, na obidvoch stranách natieraný bielym pigmentom a hladený;
kriedovo prísl.