križovatka -ky -tiek ž. 1. ▶ miesto, kde sa križujú, pretínajú al. stýkajú pozemné komunikácie (cesty, trate a pod.): cestná, železničná k.; mimoúrovňová, kruhová, úrovňová, štvorprúdová k.; svetelná, svetelne riadená k.; neprehľadná k.; rušná, frekventovaná k.; bezkolízna, kolízna vetva križovatky; uzávierka križovatky; odbočiť na križovatke doľava, doprava; čakať na križovatke na zelený signál; prejsť križovatku na červenú; mesto je železničnou križovatkou, križovatkou spojov
2. ▶ miesto, kde sa miešajú, krížia rôzne vplyvy, smery, trendy a pod.: miesto bolo križovatkou hospodárskeho a kultúrneho diania, obchodných ciest; Slovensko je dôležitou križovatkou kultúr, duchovných prúdov východu a západu; I naša dedina sa stala križovatkou všakových síl, rozmanité zápasy v nej zanechali svoje stopy. [A. Habovštiak]
3. publ. ▶ situácia al. obdobie chápané ako prelom al. zmena v živote jednotlivca al. celej spoločnosti: citová, osudová, životná k.; k. dejín, udalostí; k. lásky; Slovensko sa ocitlo na akejsi križovatke a stojí pred rozhodnutím, ako ďalej. [LT 1998]
◘ fraz. stáť na križovatke nevedieť sa rozhodnúť