kresliť nedok.
1. čiarami zobrazovať, vyznačovať: k. zvieratá; k. pastelkami, k. po stene
2. takto zhotovovať: k. pohľadnice, k. (technické) výkresy
3. umelecky stvárňovať, opisovať, vykresľovať: k. charaktery postáv, živo k. udalosti;
opak. kreslievať -a
kreslenie -nia s. 1. ▶ obyč. umelecká činnosť, pri ktorej sa tvary znázorňujú čiarami: figurálne k.; k. portrétov, aktov, komiksov; k. strihov odevov; k. podľa predlohy; súťaž v kreslení; počítačový program na k.; k. detí na asfalt; mať záľubu, vynikať v kreslení; chodiť na kurz, súkromné hodiny kreslenia; študovať k.; venovať sa kresleniu 2. ▶ grafické vyjadrenie pri zhotovovaní rôznych technických výkresov, máp a pod.: technické, kartografické k.; k. dvojrozmerných grafov, kriviek, schém 3. hovor. ▶ vyučovací predmet výtvarná výchova: na hodine kreslenia mali deti zobraziť čmeliaka; vyučovať k.; Nosil som samé štvorky, ba raz som aj prepadol, iba z kreslenia som mal vždy jednotku. [LT 1998] ▷ ↗ i kresliť
kresliť -lí -lia -li! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. ⟨poľ.⟩ 1. (ø; na čo; čím) ▶ znázorňovať tvary čiarami: k. na papier, na výkres; k. prstom na zarosené okno; k. perom, ceruzou, tušom; pekne k.; vedieť, nevedieť k.; pred domom sú deti kresliace farebnými kriedami na chodník 2. (čo) ▶ takýmto spôsobom vytvárať objekty znázornené čiarami: k. grafy, krivky; k. obrázky, portréty, karikatúry, komiksy; k. si čiernu linku okolo očí; Dievčatká si do svojich zápisníčkov kreslia srdiečka, niektoré dokonca kreslili srdiečka namiesto bodiek nad písmenkom i. [As 2002] 3. (čo) ▶ umelecky stvárňovať, opisovať, vykresľovať: k. život čiernymi farbami; k. rôzne charakterové typy; k. smutný osud chlapca; Hneď každému priveľmi dôverujem a kreslím si ho ako najlepšieho a najnevinnejšieho človeka pod blankytom neba. [J. Papp] ▷ opak. kreslievať -va -vajú -val; dok. ↗ nakresliť
nakresliť -lí -lia -li! -lil -liac -lený -lenie dok. (čo (kam)) ▶ znázorniť čiarami isté tvary, predmety, objekty a pod., namaľovať: n. mapu terénu; n. list, strom, panorámu Tatier; n. si čiernu linku okolo očí; n. niečo na papier; n. niečo spamäti, jedným ťahom; nakresli mi niečo do pamätníčka!; nič nevie n.; nakreslenie vývojového diagramu; Srdce, ktoré som nakreslil, je nesúmerné, neskutočne bruchaté. [J. Kot] ▷ dok. ↗ kresliť
črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbách • vykresľovať • kresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomery • opisovať • podávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtách • naznačovať (črtať v náznakoch)
kresliť p. črtať
maľovať 1. zobrazovať niečo pomocou farieb • kresliť: maľovať, kresliť jesennú krajinu • hovor. štrajchať (nedbanlivo maľovať, obyč. rovné čiary): štrajchal štetcom po papieri • hovor. expr. machliť (škaredo, neúhľadne maľovať): machlil nový nepodarok
2. farbami ozdobovať (obyč. tvár) • farbiť: ženy sa rady maľujú; výrazne si farbila oči • hovor. šminkovať: šminkovala sa pred zrkadlom • hovor. expr. machliť (nevkusne maľovať): machlila si oči krikľavými farbami • líčiť • maskovať (maľovaním vytvárať nový vzhľad, obyč. v divadle): maskér líčil, maskoval hercov
3. p. líčiť 1 4. p. písať 1 5. p. biť 2
kresliť, -í, -ia, rozk. -i nedok. (čo i bezpredm.) zobrazovať niečo čiarami: k. náčrt, obrysy niečoho, k. tužkou, perom, uhľom, kriedou, k. na papier, k. podľa predlohy, k. prstom do prachu, kreslený film; pren. Pani rechtorka kreslila ideál súceho inštruktora (Kuk.) líčila;
opak. kreslievať, -a, -ajú;
dok. nakresliť;
pren. i vykresliť