kresať -še -šú nedok.
1. sekerou al. dlátom opracúvať (po dĺžke), tesať: k. drevo, mramor, k. pne
2. takto zhotovovať, vykresávať: k. kolíky, hrady, k. pomník, k. ozdoby do kameňa
3. trením vyvolávať iskry; takto roznecovať; vykresávať: k. ocieľkou; k. oheň
4. expr. prísne vychovávať, formovať: k. z chlapcov mužov
kresať kreše krešú kreš! kresal krešúc/kresajúc krešúci/kresajúci kresaný kresanie nedok. 1. (čo) ▶ ostrým nástrojom, obyč. sekerou al. dlátom, opracúvať a tak dávať niečomu určitý tvar, určitú formu, okresávať, tesať: k. kameň, drevo; k. sekerou 2. (čo) ▶ takýmto spôsobom niečo zhotovovať, vykresávať: k. busty, náhrobky; v komore sú hrubo kresané trámy; Muroval domy, kresal podvaly a hrady, betónoval ploty, vakoval steny. [M. Zelinka]; Tomáš kresal zvyčajne piety a v nich obraz Sedembolestnej matky taký smutný, že každému srdce stislo, kto ho zazrel. [A. Habovštiak] 3. (čo čím; čím o čo) ▶ udieraním obyč. kameňa o kameň vyvolávať iskry s cieľom roznietiť oheň: oheň zakladali tak, že kresali ocieľkou o kremeň; Miro snáď desať minút kresal kremeňmi iskry na zapálenie sviečok. [VNK 2002] 4. expr. (koho) ▶ dôrazne napomínať, karhať, kritizovať: Kresal ho, sledoval každý jeho krok, kontroloval jeho prácu, dával mu zvláštne úlohy a najradšej by ho zviazal, aby mu zabránil v pohybe. [E. Hlatký]; Nemilosrdne ma kresal v domnení, že chcem ľahko a bez práce žiť. [Kn 2005] ◘ fraz. byť z tvrdého dreva kresaný a) mať tvrdú povahu b) veľa vydržať ▷ dok. k 2, 3 ↗ vykresať
cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovať • zošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správania • zdokonaľovať • zlepšovať • kresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresať • brúsiť • cizelovať • pilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať verše • bystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovať • pestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanie • nespis. tríbiť
cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)
2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
kresať 1. sekerou al. dlátom opracúvať • tesať • otesávať • okresávať: kresať, tesať, okresávať, otesávať drevo, mramor • expr. kreskať (jemne kresať) • vykresávať • vytesávať (opracúvaním pomocou dláta, sekery zhotovovať): vykresáva, vytesáva sochu z kameňa; vytesáva, kreše meno do kameňa
2. trením vyvolávať iskry • vykresávať • roznecovať: kresať, vykresávať, roznecovať (ocieľkou) oheň
3. p. cifrovať 2 4. p. hrešiť 2 5. p. cibriť
kresať, -še, -šú, krešúci/kresajúci nedok.
1. (čo) pomocou sekery al. dláta dávať drevu al. kameňu určitú formu, otesávať drevo al. kamene, dlabať do dreva al. kameňa: k. brvná, kvádre, k. sochy z mramoru, k. dlátom, k. zuby do hrablí; k. reliéf do pieskovca; ozdoby kresané v kameni (Kuk.); pren. Musím ostrejšie, životnejšie a pravdivejšie kresať roľnícke postavy a typy vo svojich budúcich románoch (Heč.) líčiť
● z iného dreva kresaný ako otec (Tat.) inej povahy; neboli kresaní z takého dreva (Vám.) neboli takej povahy;
2. (čo, čím) trieť kameň o kameň s cieľom vyvolať iskry: k. iskry, k. oheň, k. ocieľkou; pren. Oči mu kresali iskry (Kuk.) nahnevano pozeral;
3. ľud. pri tanci preberať nohami, cifrovať: Tančil na div očú, kresal od výmyslu. (Ráz.)
4. expr. (koho) hrešiť, napomínať; vychovávať: „A či nevidím!“ kreše ho pán. (Kuk.);
dok. k 1, 2 vykresať, k 1, 4 okresať, k 4 i skresať