Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

kresať -še -šú nedok.

1. sekerou al. dlátom opracúvať (po dĺžke), tesať: k. drevo, mramor, k. pne

2. takto zhotovovať, vykresávať: k. kolíky, hrady, k. pomník, k. ozdoby do kameňa

3. trením vyvolávať iskry; takto roznecovať; vykresávať: k. ocieľkou; k. oheň

4. expr. prísne vychovávať, formovať: k. z chlapcov mužov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kresať ‑še ‑šú ‑sal nedok.

kresať kreše krešú kreš! kresal krešúc/kresajúc krešúci/kresajúci kresaný kresanie nedok. 1. (čo) ▶ ostrým nástrojom, obyč. sekerou al. dlátom, opracúvať a tak dávať niečomu určitý tvar, určitú formu, okresávať, tesať: k. kameň, drevo; k. sekerou
2. (čo) ▶ takýmto spôsobom niečo zhotovovať, vykresávať: k. busty, náhrobky; v komore sú hrubo kresané trámy; Muroval domy, kresal podvaly a hrady, betónoval ploty, vakoval steny. [M. Zelinka]; Tomáš kresal zvyčajne piety a v nich obraz Sedembolestnej matky taký smutný, že každému srdce stislo, kto ho zazrel. [A. Habovštiak]
3. (čo čím; čím o čo) ▶ udieraním obyč. kameňa o kameň vyvolávať iskry s cieľom roznietiť oheň: oheň zakladali tak, že kresali ocieľkou o kremeň; Miro snáď desať minút kresal kremeňmi iskry na zapálenie sviečok. [VNK 2002]
4. expr. (koho) ▶ dôrazne napomínať, karhať, kritizovať: Kresal ho, sledoval každý jeho krok, kontroloval jeho prácu, dával mu zvláštne úlohy a najradšej by ho zviazal, aby mu zabránil v pohybe. [E. Hlatký]; Nemilosrdne ma kresal v domnení, že chcem ľahko a bez práce žiť. [Kn 2005]
fraz. byť z tvrdého dreva kresaný a) mať tvrdú povahu b) veľa vydržať
dok. k 2, 3vykresať

cibriť cvičením, starostlivosťou robiť dokonalejším • kultivovaťzošľachťovať: deti treba výchovou od malička cibriť, kultivovať; cibrenie, zošľachťovanie spôsobov, správaniazdokonaľovaťzlepšovaťkresať: prednes si ešte musia dlho zdokonaľovať, zlepšovať, kresaťbrúsiťcizelovaťpilovať (cibriť prepracúvaním v detailoch): brúsiť, pilovať jazykový prejav; cizelovať veršebystriť (pamäť, pozornosť) • zjemňovaťpestovať (všestranne rozvíjať kladné vlastnosti): zjemňovať, pestovať svoj štýl, vkus, hudobné nadanienespis. tríbiť


cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestuozdobovaťzdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframikrášliť: rada sa krášliexpr.: fintiťfrndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutérioustrojiťhovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na plesšperkovať (ozdobovať šperkami)

2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberaťhrať: cifruje, preberá, hrá na fujareexpr.: kresaťkreskaťpokreskávaťprepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami


hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


kresať 1. sekerou al. dlátom opracúvať • tesaťotesávaťokresávať: kresať, tesať, okresávať, otesávať drevo, mramorexpr. kreskať (jemne kresať) • vykresávaťvytesávať (opracúvaním pomocou dláta, sekery zhotovovať): vykresáva, vytesáva sochu z kameňa; vytesáva, kreše meno do kameňa

2. trením vyvolávať iskry • vykresávaťroznecovať: kresať, vykresávať, roznecovať (ocieľkou) oheň

3. p. cifrovať 2 4. p. hrešiť 2 5. p. cibriť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kresať, -še, -šú, krešúci/kresajúci nedok.

1. (čo) pomocou sekery al. dláta dávať drevu al. kameňu určitú formu, otesávať drevo al. kamene, dlabať do dreva al. kameňa: k. brvná, kvádre, k. sochy z mramoru, k. dlátom, k. zuby do hrablí; k. reliéf do pieskovca; ozdoby kresané v kameni (Kuk.); pren. Musím ostrejšie, životnejšie a pravdivejšie kresať roľnícke postavy a typy vo svojich budúcich románoch (Heč.) líčiť

z iného dreva kresaný ako otec (Tat.) inej povahy; neboli kresaní z takého dreva (Vám.) neboli takej povahy;

2. (čo, čím) trieť kameň o kameň s cieľom vyvolať iskry: k. iskry, k. oheň, k. ocieľkou; pren. Oči mu kresali iskry (Kuk.) nahnevano pozeral;

3. ľud. pri tanci preberať nohami, cifrovať: Tančil na div očú, kresal od výmyslu. (Ráz.)

4. expr. (koho) hrešiť, napomínať; vychovávať: „A či nevidím!“ kreše ho pán. (Kuk.);

dok. k 1, 2 vykresať, k 1, 4 okresať, k 4 i skresať

Morfologický analyzátor

kresať nedokonavé sloveso
(ja) krešem VKesa+; (ty) krešeš VKesb+; (on, ona, ono) kreše VKesc+; (my) krešeme VKepa+; (vy) krešete VKepb+; (oni, ony) krešú VKepc+;

(ja som, ty si, on) kresal VLesam+; (ona) kresala VLesaf+; (ono) kresalo VLesan+; (oni, ony) kresali VLepah+;
(ty) kreš! VMesb+; (my) krešme! VMepa+; (vy) krešte! VMepb+;
(nejako) krešúc VHe+;
kresať_1 kresať kresať_2 kresať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor