kremík -a m. nekovový chem. prvok, zn. Si (použ. ako polovodič ap.);
kremíkový príd.: k-á dióda
kremík -ka m.
kremík -ka m. chem. ▶ tmavosivá, tvrdá, lesklá, beztvará al. kryštalická látka, po kyslíku najrozšírenejšia v prírode, vyskytujúca sa vo forme zlúčenín a používaná v rôznych odvetviach priemyslu, zn. Si silicium: kyslíkaté zlúčeniny kremíka; tranzistor, polovodičové súčiastky, optické zariadenia na báze kremíka; prijímať v potrave dostatočné množstvo kremíka; dôležitosť kremíka pre správny rast vlasov, nechtov a zubov
kremík, -a m. chem. prvok silícium (zn. Si): kryštalický k.;
kremíkový príd.: k-á oceľ obsahujúca kremík