Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst

kredit -u m.

1. kniž. úver;

pren. dôvera: morálny k., mať k.

2. škol. vyčíslená hodnota priznaná študentovi po splnení predpísaných podmienok;

kreditný, kreditový príd.: fin. k-ná → karta; škol. k-ný, k-ový systém založený na hodnotení študentov pomocou kreditov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kredit ‑u m.; kreditný, kreditový

kredit [-d-] -tu pl. N -ty m. ⟨tal.⟩ 1. fin. ▶ peňažná suma poskytovaná ako pôžička na vymedzený čas za určitú protihodnotu, napr. za úrok, úver; op. debet: žiadať, získať, vyčerpať k.; podpísať dohodu o päťročnom kredite svetová banka poskytuje kredity pre deficitné krajiny
2.dôveryhodnosť, dôvera, vážnosť osoby al. inštitúcie, firmy: morálny, mravný, osobnostný k.; stratiť, získať (si), zlepšiť si k.; vážne poškodiť k. krajiny; usilovať sa zvýšiť spoločenský k. učiteľského povolania; mať ľudský aj politický k.; Človek bez dobrého kreditu je zrnkom vo vetre, neznamená nič. [H. Zelinová]; Podniky na začiatku privatizácie dosahovali vysoký kredit a porovnateľnú medzinárodnú úroveň. [Pt 1999]
3. ▶ suma peňazí, ktorou si používateľ mobilného telefónu predplatí telefonovanie: minúť, pretelefonovať, dobiť si, obnoviť si k.; dobíjacie karty na doplnenie kreditu
4. škol.hodnotový bod za splnenie predpísaných podmienok z istého predmetu, kurzu na vysokej škole: úspešní doktorandi musia počas štúdia získať spolu minimálne 180 kreditov; Záleží na samotnom študentovi, či získa dostatočný počet kreditov, aby nebol zo štúdia vylúčený. [Sme 1995]
5. ekon. ▶ (v podvojnom účtovníctve) pravá strana účtu, strana „dal“
6. ekol., ekon. emisný kredit ▶ právo krajiny vypustiť určité množstvo znečisťujúcich látok do ovzdušia (fungujúce aj ako obchodovateľná položka)
7. ▶ prémia poskytovaná pri splnení stanovených al. dohodnutých podmienok, bonus: za každý nákup v našich internetových obchodoch automaticky získavate kredity v hodnote objednávky; kredity môžu zbierať len zákazníci registrovaní v našom internetovom obchode

kredit -u m. ‹t›

1. účt. označenie pre pravú stranu účtu, stranu dal; peňaž. peňažná suma (úver) či iná hodnota ako pôžička na určitý vymedzený čas za určitú protihodnotu (napr. úrok) (op. debet)

2. hovor. dôvera, vážnosť: stratiť u niekoho k.;

kreditný, kreditový príd.: k. ústav; k-á karta ktorou sa majiteľ preukazuje na dôkaz toho, že jej vydavateľ (peňažný ústav) z účtu majiteľa uhradí pohľadávky tretích osôb

dôvera náklonnosť veriť • viera: stratiť dôveru, vieru k niekomu, v niekohokniž. kredit: morálny kredit


kredit 1. p. úver 2. p. dôvera, viera 1


úver spôsob výmeny tovaru, pri ktorom sa nevyžaduje platenie v hotovosti ihneď: predávať na úver, zastaviť niekomu úverhovor. dlh: kúpiť na dlhkniž. kredit: dostať v banke kreditsubšt. borg: piť na borg


viera 1. pevné presvedčenie o jestvovaní, správnosti, pravdivosti niečoho: viera v Boha, v budúcnosť, stratiť vierudôvera (náklonnosť veriť): dôvera k rodičomkniž. kredit: morálny kredit

2. náboženské presvedčenie: kresťanská vieravyznanie: sloboda vyznaniavierovyznanie: židovské vierovyznanienáboženstvo: K akému náboženstvu sa hlásite?kniž. konfesia

p. aj dôvera

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kredit, -u m. úver: mať k., získať k., strácať k.;

pren. dôvera: morálny k.; My spisovatelia máme kredit v národe. (Jes.);

kreditný príd.: peňaž. šekový k. účet, k-é úroky

Morfologický analyzátor

kredit podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) kredit; (bez) kreditu; (ku) kreditu; (vidím) kredit; (o) kredite; (s) kreditom;

(tri) kredity; (bez) kreditov; (ku) kreditom; (vidím) kredity; (o) kreditoch; (s) kreditmi;

Kredit Kredit kréďíť kréďíť
kredit
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kredit
G (bez) kreditu
D (ku) kreditu
A (vidím) kredit
L (o) kredite
I (s) kreditom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kredity
G (bez) kreditov
D (ku) kreditom
A (vidím) kredity
L (o) kreditoch
I (s) kreditmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor