kredit [-d-] -tu pl. N -ty m. ⟨tal.⟩ 1. fin. ▶ peňažná suma poskytovaná ako pôžička na vymedzený čas za určitú protihodnotu, napr. za úrok, úver; op. debet: žiadať, získať, vyčerpať k.; podpísať dohodu o päťročnom kredite svetová banka poskytuje kredity pre deficitné krajiny
2. ▶ dôveryhodnosť, dôvera, vážnosť osoby al. inštitúcie, firmy: morálny, mravný, osobnostný k.; stratiť, získať (si), zlepšiť si k.; vážne poškodiť k. krajiny; usilovať sa zvýšiť spoločenský k. učiteľského povolania; mať ľudský aj politický k.; Človek bez dobrého kreditu je zrnkom vo vetre, neznamená nič. [H. Zelinová]; Podniky na začiatku privatizácie dosahovali vysoký kredit a porovnateľnú medzinárodnú úroveň. [Pt 1999]
3. ▶ suma peňazí, ktorou si používateľ mobilného telefónu predplatí telefonovanie: minúť, pretelefonovať, dobiť si, obnoviť si k.; dobíjacie karty na doplnenie kreditu
4. škol. ▶ hodnotový bod za splnenie predpísaných podmienok z istého predmetu, kurzu na vysokej škole: úspešní doktorandi musia počas štúdia získať spolu minimálne 180 kreditov; Záleží na samotnom študentovi, či získa dostatočný počet kreditov, aby nebol zo štúdia vylúčený. [Sme 1995]
5. ekon. ▶ (v podvojnom účtovníctve) pravá strana účtu, strana „dal“
6. ekol., ekon. emisný kredit ▶ právo krajiny vypustiť určité množstvo znečisťujúcich látok do ovzdušia (fungujúce aj ako obchodovateľná položka)
7. ▶ prémia poskytovaná pri splnení stanovených al. dohodnutých podmienok, bonus: za každý nákup v našich internetových obchodoch automaticky získavate kredity v hodnote objednávky; kredity môžu zbierať len zákazníci registrovaní v našom internetovom obchode