kravata -y -vát ž. ozdobná stuha nosená ako doplnok k mužskej košeli, viazanka: uviazať si k-u;
kravatový príd.: k. uzol, k. hodváb
kravata -ty -vát ž.
kravata -ty -vát ž. ⟨fr.⟩ ▶ ozdobný odevný doplnok špeciálneho tvaru nosený ku košeli, viazaný tesne pod jej golierom; syn. viazanka: hodvábna, károvaná k.; úzka, široká k.; pestrá, jednofarebná k.; nosiť, uviazať si kravatu; upraviť, uvoľniť si kravatu; pripevniť si kravatu sponou, ihlicou; Spod tvrdého goliera košele, nie celkom čistého, vykúkal uzol sivej kravaty s bielymi bodkami. [J. Papp]; Pred zrkadlom viažem si kravatu do motýlika a veselo si hvízdam. [I. Minárik]
kravata -y ž. ‹f›
1. viazanka: viazať k-u
2. šport. slang. chvat pri zápase nasadzovaný na súperov krk: dať, nasadiť niekomu k-u;
kravatový príd. k 1: k-á ihlica
kravata ozdobná stuha nosená ako doplnok ku košeli • zastaráv. viazanka: hodvábna kravata, viazanka; uviazať si kravatu, viazanku
kravata, -y, -vát ž. ozdobná stužka zvláštneho tvaru, uväzovaná pod krkom, popod golier košele, viazanka: hodvábna k., nosiť k-u, uväzovať si k-u;
kravatový príd.: k. hodváb
kravata, kravatľa i kravatňa ž. (kravátľa) 1. csl ozdobná stuha nosená ako doplnok k mužskej košeli, viazanka: A bi si sa bou̯ nasméu̯, ako mau̯ kravátľu nabok uvézanú (Dol. Lehota DK); Gazdovskí chlapci ňenosili kravatle (Návojovce TOP); Máž zle uvázanú kravatňu (Jablonové MAL); Idzem sebe kupidz novu kravatľu (Spiš. Štvrtok LVO); Košuľa bila, ňe, čarna kravatľa (Bánovce n. Ond. MCH); kravata (Prestavlky NB) 2. poľov. biely fľak pod krkom na medvedej koži: kravatľa (Sučany MAR)