Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

krava -y kráv ž. veľké prežúvavé domáce zviera chované najmä pre mlieko a mäso; jeho samica: teľná k., pásť k-y; → dojná k. (i pren. expr.); šialenstvo kráv;

pren. hrub. nadávka

expr. ten by → vymámil aj z jalovej k-y teľa;

kravský príd.: k. roh, k-é mlieko;

kravička -y -čiek ž. zdrob.: hovor. pánbožkova k. lienka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
krava ‑y kráv ž.; kravský; kravička ‑y ‑čiek ž.

krava -vy kráv ž.

krava -vy kráv ž. 1. ▶ veľké prežúvavé domáce zviera chované najmä pre mlieko a mäso: teľná k.; dojná k.i fraz.; dojiť, podojiť kravu; pásť, chovať kravy; posvätná k. zviera, ktorému nesmie nikto ublížiť, ktoré nesmie nikto zabiť, symbol Indie, ↗ i fraz.; Lysaňa bola extrovná krava. Keď sa zjavila na pasienku, vždy sa niečo prihodilo. [Milan Ferko]; Ešte nestačili prejsť cez brod, keď sa v hore za ich chrbtami ozvali hlasy a zabučali kravy. [P. Jaroš]
2. expr.neprimerane sa správajúca žena, hlupaňa (obyč. v nadávkach): k. sprostá!; je to obyčajná nafúkaná k.!; Teraz Vlasta sedela oproti Monike na posteli a nadávala na dievčatá: Kravy! [E. Čepčeková]; Ale nie aby ste tárali blbosti, ako žena toho trubača, tá krava! [K. Lazarová]
fraz. ísť ako na kravách (najmä o dopravnom prostriedku) pohybovať sa veľmi pomaly; vziať/zobrať si niečoho ako krava na rohy vziať na seba neprimerane veľa povinností; dojná krava koho al. čo možno využívať až zneužívať ako zdroj bezprácnych príjmov; publ. posvätná krava niečo, čo je nedotknuteľné, čo nemožno meniť; ten by vymámil aj z jalovej kravy teľa kto šikovnosťou, neodbytnosťou dosiahne svoje ◘ parem. ja pán, ty pán, kto bude kravy/kozy/svine pásť? a) netreba sa odťahovať od (zdanlivo) podradnej práce b) obaja sme rovnocenní partneri; lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá nehodno stratiť domov za cenu blahobytu; po tme je každá krava čierna v istej situácii, z istého uhlu pohľadu sú odlišnosti nepodstatné
kravka -ky -viek, kravička -ky -čiek ž. zdrob.: strakatá k.; Na chvíľu ho oslepí spomienka na ženu, deti, matku, dom a dvor, na kravku, prasiatko, kury. [P. Jaroš]pánbožkova kravička ľudové al. detské označenie lienky sedembodkovej, zool. Coccinella septempunctata

hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňaexpr.: tupaňa (Tallo)prázdna makovicahovor. expr. šibnutápejor.: primitívkatrlica (Kukučín)ignorantkaobmedzenkyňakačachuchma (Jesenská)hrub.: kravakozahussomaricasubšt. blbaňa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krava, -y, kráv ž. dospelá samica prežúvavcov, obyč. domáceho hovädzieho dobytka: teľná, jalová k., pásť, dojiť k-y, dojivosť kráv; pren. dojná k. z čoho možno ťažiť: Krajina nie je dojná krava, aby ju každé teliatko cicalo. (Jes.)

hovor. aj od jalovej kravy teľa vymámi zo všetkého vie niečo vyťažiť;

pren. vulg. nadávka hlúpej a nevychovanej žene;

kravský príd.: k. chvost, k. roh, k-é mlieko;

kravka, -y, -viek i kravička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.; pren. ľud. pánbožkova kravička hmyz lienka sedmobodá

krava ž.
1. csl úžitkové domáce zviera chované najmä pre mlieko a mäso: Pluch ťahajú koňe, voli, kravi (Lišov KRU); Pásou̯ som prvej rok tri krave, potom päť (V. Lom MK); Poton to nésli do maštale kravám, konovi (Kostolné MYJ); A zatim buľi maštalňe, jedna na koňe a jedna na kravi (Rozhanovce KOŠ); Dakedi robiľi ľem z volami a kravu maľi ľem na mľiko (Dl. Lúka BAR)
L. šutá krava (Brusno PDZ) - krava bez rohov; sellová krava (Nitr. Hrádok NZ) - krava zapriahnutá na ľavej strane; náručná krava (Nitr. Hrádok NZ) - krava zapriahnutá na pravej strane; braźna krava (V. Šariš PRE) - ktorá pri oraní ide v brázde; tvrdá krava (Bošáca TRČ) - ktorá ťažko púšťa mlieko
F. má papuľu jak krava riť (Mojmírovce NIT) - pejor. je hašterivá; iďeťe jag na kravách, ledvá son sa váz dočkav (Lapáš NIT) - pomaly; tá bi zobrala aj od jalovej kravi ťela (Vieska n. Žit. ZM) - je chamtivá; nabrať si ako krava na rohi (Rim. Píla RS) - veľa, mnoho; sveččí mu to jako krave sello (Bošáca TRČ) - nesvedčí mu to; ňemaj krave za zle, ket ťa kopňe (Bošáca TRČ) - od zlého človeka nečakaj nič dobré; śmišno, bo ceľe kravu zbilo (Sobrance) - mladší prekonal staršieho
2. top samica jeleňa, jelenica: Jelen ručí, hladá kravu (Návojovce TOP); Tam prišla laň, teda po našom sa to povie že krava, jeleňica (V. Uherce TOP)

krava ž samica hovädzieho dobytka najmä po prvom otelení: krawu gednu a swine 4 (ŽK 1494); daly gey dwe krawe (PARÍŽOVCE 1564); krawa nabehana telna se zowe (KoB 1666); z uherskeg welkeg krawy koža (B. BYSTRICA 1702)
F. beda tomu dworu, w kterem krawa wolu yarmo na ssigu klade (BV 1652) kde žena rozkazuje; často cyzj krawa wyce mleka dawa cudzie sa zdá byť lepšie; ktera mnoho ručy krawa, ta neymeney mleka dawa veľa reči, málo roboty (Se 18. st)
P. tpn Crawan ( 1396); Krawen ( 1436 Kravany VSO); -ský príd: koža krawska (LIETAVA 1612); másso kráwské (KS 1763); krawsky pastjer (V. ČEPČÍN 1775)
L. k. chrobák zool hnojival skarabeusovitý Sisyphus schäfferi: scarabeus: koňsky, krawsky chrobák (KS 1763); -ička dem expr: gednu krawicžku mam (KRUPINA 1676); krawičzkj spolu pasali (JASENICA 1704)
L. božia k. zool lienka sedembodková Coccinella septempunctata: boži krawička, krawička chrobáček (KS 1763)


kravička p. krava


kravský p. krava

Kráwa Kráwa Krawa_1 Krawa Krawa_2 Krawa
krava
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) krava
G (bez) kravy
D (ku) krave
A (vidím) kravu
L (o) krave
I (s) kravou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kravy
G (bez) kráv
D (ku) kravám
A (vidím) kravy
L (o) kravách
I (s) kravami

Zvukové nahrávky niektorých slov

býky, kravy a jalovice taureaux, vaches et génisses
dojčiace kravy a jalovice vaches allaitantes et génisses
kráv a jalovíc niektorých de vaches et génisses de certaines
kravy, ale chudé vaches, mais elles sont maigres
ovce a prasce, kravy moutons et cochons, vaches
prasce, kravy a voly cochons, vaches et boeufs
voly, kravy a jalovice boeufs, vaches et génisses
v priemere 60 dojčiacich kráv en moyenne 60 vaches allaitantes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu