krasový → kras
kras -u m. ‹srb < ilýr› geol. povrchové aj podzemné útvary (jaskyne, kvaple a pod.) vzniknuté v rozpustných pevných horninách (vápencoch, sadrovcoch, soliach) pôsobením vody: Slovenský k.;
krasový príd.: k-é útvary, jaskyne; k-é vody (napr. ponorné riečky)