krasorečnenie -ia s. hovor. obyč. pejor. hovorenie kvetnatou, no bezobsažnou rečou, krasorečníctvo
krasorečník -a m. kto má záľubu v krasorečnení;
krasorečnícky príd.;
krasorečníctvo -a s. krasorečnenie
krasorečnenie p. krasorečníctvo
krasorečníctvo hovorenie kvetnatou, ale obyč. bezobsažnou rečou: nemal rád krasorečníctvo • hovor., obyč. pejor. krasorečnenie • pren. pejor. deklamácia
krasorečník kto má záľubu v krasorečníctve • pren. pejor. deklamátor
krasoreč, -i ž. bás. ozdobná, kvetnatá reč (Kost.)
krasorečnenie, -ia str. hovor. hovorenie ozdobnou, kvetnatou rečou: falošné k.
krasorečník, -a, mn. č. -ci m. kto rád hovorí ozdobnou, slávnostnou rečou;
krasorečníctvo, -a str. rečnenie ozdobnou, kvetnatou rečou