krajný príd.
1. kt. je na kraji: k. oblok
2. idúci do krajnosti, extrémny: k-é protiklady; v k-om prípade v nevyhnutnom
3. vrcholný, najvyšší, maximálny: k-é napätie, k-á hranica, poloha;
krajne prísl. k 2, 3: k. pravicové strany; k. nepríjemný;
krajnosť -i ž. posledná hranica, extrém: svedomitý (až) do k-i; ísť z jednej k-i do druhej
krajnosť -ti -tí ž. ▶ čo sa vymyká bežným okolnostiam al. stavom, posledná hranica; syn. prehnanosť, extrémnosť, extrém: vyčerpať sa do krajnosti; preháňať niečo až do krajnosti; zájsť pri svojom konaní do krajnosti; vyhrotiť situáciu do krajnosti; prechádzať z jednej krajnosti do druhej; Keď už dieťa máte, kolíšu city medzi dvoma krajnosťami: radosť a hnev. [R. Sloboda]; Napätie v svaloch vybičujem do krajnosti, až ma v nich začne bolieť a pichať, a iba vtedy náhle povolím. [P. Jaroš] ◘ fraz. hnať niečo do krajnosti vyhrocovať situáciu
extrém 1. posledná hranica • extrémnosť • krajnosť: ísť, zachádzať do extrémov • protipól (opačný pól): ich názory sú dva extrémy, protipóly
2. p. extravagancia
krajnosť p. extrém 1
1. ktorý stojí na kraji, na okraji: k. dom, k. oblok;
2. idúci do krajnosti, extrémny: k-á bieda, k-á nerozvážnosť, najkrajnejšie protivy; v krajnom prípade v nevyhnutnom;
krajne prísl. k 2: k. nepríjemný;
krajnosť, -ti ž. posledná hranica, medza niečoho, extrém: upadnúť z jednej k-i do druhej, ísť až do k-i
(jedna) krajnosť; (bez) krajnosti; (ku) krajnosti; (vidím) krajnosť; (ó) krajnosť!; (o) krajnosti; (s) krajnosťou;
(štyri) krajnosti; (bez) krajností; (ku) krajnostiam; (vidím) krajnosti; (ó) krajnosti!; (o) krajnostiach; (s) krajnosťami;