krajný príd.
1. kt. je na kraji: k. oblok
2. idúci do krajnosti, extrémny: k-é protiklady; v k-om prípade v nevyhnutnom
3. vrcholný, najvyšší, maximálny: k-é napätie, k-á hranica, poloha;
krajne prísl. k 2, 3: k. pravicové strany; k. nepríjemný;
krajnosť -i ž. posledná hranica, extrém: svedomitý (až) do k-i; ísť z jednej k-i do druhej