krajina -y -jín ž.
1. politicky vymedzené územie, štát al. jeho súčasť: posttotalitné k-y, k-y Európskej únie, rozvojové k-y; rozprávková k. vybájený svet
2. územie (ako zemepisná oblasť); kraj: hornatá, stepná k.; cestovať zasneženou k-ou
3. anat. oblasť ľudského tela: srdcová k.;
krajinný príd. k 2: k-á oblasť;
krajinský príd. k 1: hist. k. snem v býv. Uhorsku; k. dážď na väčšej oblasti;
krajinka -y -niek ž.
1. zdrob. expr. k 2: malebná k.
2. obraz, maľba krajiny
krajina -ny -jín ž. 1. ▶ (ohraničená) časť zemského povrchu, územie vnímané ľuďmi, ktorého charakter je výsledkom činnosti a vzájomných vzťahov prírodných a ľudských faktorov, kraj: hornatá, rovinatá, piesočná k.; zimná, zasnežená k.; romantická k.; narušiť ekológiu krajiny; Sedela som na jednom zo zadných sedadiel autobusu a tešila sa, že môžem nerušene pozorovať krajinu, čo mi ako film ubieha pred očami. [L. Mináčová] □ environ. kultúrna krajina pôvodná krajina pretvorená v dôsledku jej využívania a činnosťou človeka 2. ▶ územie vymedzené politicky; syn. štát: prímorská, vnútrozemská, tropická k.; škandinávske, stredoeurópske, arabské krajiny; hospodársky vyspelé krajiny; členské krajiny OSN; výrobky s označením krajiny pôvodu; rozprávková k. vymyslená, vysnívaná 3. ▶ vyšší samostatný územný správny celok, napr. v Nemecku, v Rakúsku: spolková k. Bavorsko; navštíviť rakúsku spolkovú krajinu Salzbursko 4. hist. ▶ jedna zo štyroch územnosprávnych jednotiek bývalého Česko-Slovenska v r. 1928 – 1939, ktoré tvorili Česká zem, Moravsko-sliezska zem, Slovenská krajina a Podkarpatskoruská zem: každá k. bola samostatnou právnickou osobou; orgány krajín boli menované a volené 5. anat. ▶ časť ľudského tela v okolí niektorého orgánu: brušná, pečeňová, srdcová, tvárová k.; k. chrbta, konečníka, nosohltana ◘ fraz. publ. alpská krajina obyč. o Švajčiarsku, Rakúsku al. Lichtenštajnsku; publ. krajina galského kohúta Francúzsko; publ. krajina helvétskeho kríža Švajčiarsko; publ. krajina javorového listu Kanada; publ. krajina polmesiaca Turecko; publ. krajina tisícich jazier Fínsko; publ. krajina troch koruniek Švédsko; publ. krajina tulipánov al. krajina veterných mlynov Holandsko; publ. krajina vychádzajúceho slnka Japonsko; publ. lacná krajina kde je lacno, lacnota, obyč. z hľadiska návštevníka z inej krajiny, turistu; v krajine, kde sa piesok lial a voda sypala ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula) ▷ zdrob. ↗ krajinka
krajina 1. p. kraj1 2 2. p. štát 3. p. krajinka
krajinka obraz, maľba istého kraja • krajina: výstava krajiniek, krajín • krajinomaľba
kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky
2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku
3. p. vlasť
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
okolie 1. (geografická) oblasť okolo niečoho, v blízkosti niečoho • prostredie: krášliť svoje okolie, prostredie • kraj • krajina (v blízkosti): preskúmať kraj, krajinu • blízkosť • susedstvo (najbližšie okolie): v blízkosti, v susedstve školy je park • oblasť: jazerá v oblasti Senca • nár. okolica: v širokej okolici nenájdeš súcejšiu ženu
2. p. okruh 1, prostredie 1
štát základná mocenská organizácia spoločnosti na istom území: slobodný štát, spolkový štát, rakúsky štát • krajina • kniž. zastar. zem: rozvojové krajiny, demokratické krajiny • ríša (veľký štátny útvar): Veľkomoravská ríša • impérium (veľký štátny útvar): ruské, britské impérium • veľmoc • mocnosť (politicky a ekonomicky mocný štát) • veľríša (Figuli) • monarchia • kniž. zastar. mocnárstvo (štátna forma, pri ktorej na čele štátu stojí dedičný, niekedy aj doživotne volený vládca) • kráľovstvo (štát, na ktorého čele je kráľ) • hist. koruna: uhorská koruna • cisárstvo (štát, na ktorého čele je cisár) • republika (štátna forma, pri ktorej je hlava štátu volená na isté obdobie)
územie časť zemského povrchu tvoriaca istý celok: dážď na celom území Slovenska; zamorené územie • oblasť (vymedzené územie): pohraničná oblasť • pásmo • zóna (pruh územia): lesné ochranné pásmo, vojenská zóna • obvod: volebný obvod • kniž. región • krajina • kraj (územie ako zemepisná oblasť): hornatá krajina, zalesnený kraj • kniž. teritórium: historické teritórium štátu
krajina, -y, -jín ž.
1. politickými hranicami vymedzené územie, štát: k-y socializmu, k-y ľudovej demokracie, koloniálne k-y; zastar. Uhorská k. Uhorsko, Slovenská k. Slovensko; pren. rozprávková k. neskutočný, vybájený svet;
2. kraj, oblasť, časť územia: hornatá k., pekná, malebná k.;
3. anat. časť ľudského tela v okolí nejakého útvaru: srdcová k.;
krajinský príd. k 1: zastar. k. prezident, k. úrad ktorý viedol správu Slovenska za buržoáznej ČSR; k. snem názov snemu v starom Uhorsku; hovor. k. dážď keď prší súčasne na väčšej oblasti;
krajinka, -y, -niek ž.
1. zdrob. malá krajina;
2. mal. obraz krajiny
(jedna) krajina; (bez) krajiny; (ku) krajine; (vidím) krajinu; (ó) krajina!; (o) krajine; (s) krajinou;
(štyri) krajiny; (bez) krajín; (ku) krajinám; (vidím) krajiny; (ó) krajiny!; (o) krajinách; (s) krajinami;