krajec -jca m. plochý kúsok odkrojeného chleba: hrubý, tenký k. (chleba);
krajček -a m. zdrob.
krajec -jca pl. N -jce m. ▶ plochý kus odkrojeného chleba: hrubý, riadny, tenký k.; O chvíľu sa vrátila s krajcom maslového chleba a s hrnčekom mlieka. [J. Sedlák]; Človeku sa zdá, že svet je ako velikánsky krajec chleba, do ktorého sa treba s chuťou zahryznúť. [E. Farkašová] ◘ parem. lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá nehodno stratiť domov za cenu blahobytu; odriekaného chleba najväčší krajec najviac máme toho, čo sme odmietali, nechceli ▷ krajček -ka pl. N -ky m. zdrob.: natierať si krajčeky opraženého sendviča džemom
krajec plochý kúsok odkrojeného chleba • okruch: natrieť krajec, okruch chleba maslom • vršec: vršec chleba (Rázusová-Martáková) • expr. oval (veľký krajec) • nár. falat • smida • smidka • expr. okruštek (tenký kúsok chleba) • kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom)
krajec, -jca m. kus odkrojeného chleba, skyva: k. chleba, tenký, hrubý k.; odkrojila krajec sladkého syra (Tim.);
krajček, -a i krajíček2, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) krajec; (bez) krajca; (ku) krajcu; (vidím) krajec; (ó) krajec!; (o) krajci; (s) krajcom;
(dva) krajce; (bez) krajcov; (ku) krajcom; (vidím) krajce; (ó) krajce!; (o) krajcoch; (s) krajcami;