krajec1 i krajíc m.
1. čiast. strsl a zsl odkrojený (väčší) plochý kus chleba, okruch; odrezaný kúsok iného pokrmu: Ten ľen abi mau̯ poriadni krajec chľeba v hrsťi a o_inšie ho hlava ňeboľí (Ležiachov MAR); Ke_cem odnesla boti šustrovi, dali mi krajíc chleba a jabúčko (Bernolákovo BRA); Tak sa s teho (tlačenky) parádné krajíce krájajú (Hlboké SEN)
F. pribívá ho jako krajíca v hrsci (Bošáca TRČ), roste jak krajic hrsci (Brestovany TRN) - žart. nerastie, ubúda z neho
2. čiast. strsl, miest. zsl prvý odkrojok z pecňa chleba, krajec (Niž. Boca LM, Koniarovce TOP)
3. záh, modr jedna z dvoch polkruhových dosiek príkrovu na kôš hroznového lisa al. na kapustný sud: Na zelé sa dali krajíce a na ti krajíce kameňe (Kunov SEN); Na hrozni f koši preša idú najprv dva krajíce a na to húski (Modra)
4. hont-novohr súčasť ženského kroja, ozdobný pás ovíjaný okolo drieku: krajec (Ľuboreč LUČ); krajčisko i krajíčisko m. zvel. k 1, 2: Ľen pret chvíľou si zedou̯ krajčisko chľeba z masťou a u_si zasa hladní! (Slovany MAR); Ten si teda odvalev krajíčisko, jak kebi išóv kravi páscit (Šípkové PIE)
krajec2 m. (kräjec) strgem, vgem zastar. krajčír: Bulo tu velé remeselníkó: kováš, šustri, kräjci, hrnša̋ri (Ratková REV)
L. hrubí kräjec (Vlachovo ROŽ) - halenár