krajec -jca m. plochý kúsok odkrojeného chleba: hrubý, tenký k. (chleba);
krajček -a m. zdrob.
krajec -jca pl. N -jce m.
krajec -jca pl. N -jce m. ▶ plochý kus odkrojeného chleba: hrubý, riadny, tenký k.; O chvíľu sa vrátila s krajcom maslového chleba a s hrnčekom mlieka. [J. Sedlák]; Človeku sa zdá, že svet je ako velikánsky krajec chleba, do ktorého sa treba s chuťou zahryznúť. [E. Farkašová] ◘ parem. lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá nehodno stratiť domov za cenu blahobytu; odriekaného chleba najväčší krajec najviac máme toho, čo sme odmietali, nechceli ▷ krajček -ka pl. N -ky m. zdrob.: natierať si krajčeky opraženého sendviča džemom
krajec plochý kúsok odkrojeného chleba • okruch: natrieť krajec, okruch chleba maslom • vršec: vršec chleba (Rázusová-Martáková) • expr. oval (veľký krajec) • nár. falat • smida • smidka • expr. okruštek (tenký kúsok chleba) • kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom)
krajec, -jca m. kus odkrojeného chleba, skyva: k. chleba, tenký, hrubý k.; odkrojila krajec sladkého syra (Tim.);
krajček, -a i krajíček2, -čka m. zdrob. expr.
krajec1 i krajíc m. 1. čiast. strsl a zsl odkrojený (väčší) plochý kus chleba, okruch; odrezaný kúsok iného pokrmu: Ten ľen abi mau̯ poriadni krajec chľeba v hrsťi a o_inšie ho hlava ňeboľí (Ležiachov MAR); Ke_cem odnesla boti šustrovi, dali mi krajíc chleba a jabúčko (Bernolákovo BRA); Tak sa s teho (tlačenky) parádné krajíce krájajú (Hlboké SEN) F. pribívá ho jako krajíca v hrsci (Bošáca TRČ), roste jak krajic hrsci (Brestovany TRN) - žart. nerastie, ubúda z neho 2. čiast. strsl, miest. zsl prvý odkrojok z pecňa chleba, krajec (Niž. Boca LM, Koniarovce TOP) 3. záh, modr jedna z dvoch polkruhových dosiek príkrovu na kôš hroznového lisa al. na kapustný sud: Na zelé sa dali krajíce a na ti krajíce kameňe (Kunov SEN); Na hrozni f koši preša idú najprv dva krajíce a na to húski (Modra) 4. hont-novohr súčasť ženského kroja, ozdobný pás ovíjaný okolo drieku: krajec (Ľuboreč LUČ); krajčisko i krajíčisko m. zvel. k 1, 2: Ľen pret chvíľou si zedou̯ krajčisko chľeba z masťou a u_si zasa hladní! (Slovany MAR); Ten si teda odvalev krajíčisko, jak kebi išóv kravi páscit (Šípkové PIE)
krajec2 m. (kräjec) strgem, vgem zastar. krajčír: Bulo tu velé remeselníkó: kováš, šustri, kräjci, hrnša̋ri (Ratková REV) L. hrubí kräjec (Vlachovo ROŽ) - halenár
krajec1 m krájač, krajčír: kregčj (:kragec:) rozkragj sukkno nožnicamj (OP 1685)
krajec2 [-ec, -íc] m kus chleba odkrojený z pecňa: (mäso) jedenkaždý na svúj krajec chleba musil položiťi (BR 1785); z celeho pecna chleba kragyc odkrog (HK 18. st)