krajčír -a m. odborník na zhotovovanie odevov; samostatný živnostník: pánsky, dámsky k.;
krajčírka -y -rok ž.;
krajčírsky príd.: k-a dielňa;
krajčírstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. krajčírsky odbor
2. krajčírsky salón, krajčírska dielňa
krajčír -ra pl. N -ri m.
krajčír -ra pl. N -ri m. ▶ kto zhotovuje odevy zošívaním účelne nastrihaných kusov tkanín: zákazkový k.; dať si ušiť kabát u krajčíra ▷ krajčírik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. expr.: chudobný k.; krajčírka -ky -rok ž.: zručná, šikovná k.; vyučiť sa za krajčírku; ísť na skúšku šiat ku krajčírke; Užívať život, to znamená mať dosť peňazí na krajčírku a na holiča, kúpiť si, čo sa ti zachce, a chodiť na flámy. [V. Mináč]
krajčír, -a m. remeselník, ktorý šije šaty a kabáty: pánsky, dámsky, dedinský k.;
krajčírka, -y, -rok ž.: umelecká k.;
krajčírsky príd.: k-a dielňa, k-a krieda, k-e nožnice;
krajčírstvo, -a str. krajčírske remeslo; krajčírsky podnik
krajčír m. (krajčier, kräjčír) strsl, zsl, čiast. vsl (nov.) remeselník šijúci odev: Bou̯ takí poslapší, tag ho daľi za krajčíra (Ležiachov MAR); Do golieró dávali krajčíri sršč s konskich chvastó (Brusník REV); Tak son rada, že ten moj starí je ten krajčiér (Rudník MYJ); Ten človeg ňeplani krajčir bul (Prešov); Viučel še za krajčira, aľe še rozumel do šickej roboti (Rozhanovce KOŠ) F. ot surovej kapusti sedla̋g ozdraveu̯, krajčír umreu̯ (Jasenová DK) - čo jednému osoží, druhému môže škodiť; krajčírka ž.: Manka si dali ušit šati krajčírke (Ružindol TRN); Moja dzievka sa učí za krajčírku (V. Rovné BYT); krajčírsky príd.: krajčírski meter (Ležiachov MAR); krajčírské nožnice (Myjava); krajčírskí pomocník (Kameňany REV)
krajčír [-aj-, -ej-; -ír, -ier, -ér] m 1. kto šije odevy al. ich časti: kraycyry nemagy robotu wyce pryyatj než kolko mohu wyrobit (ŠŠ 1610); od ssitia krayčzierowy kolko se dalo, nemuže wediety (KLÁŠTOR p. Z. 1673); prissel kregčer do mesta (CA 1675); limbolarius: kragčjr premowny, ktery prem obssywa (KS 1763) 2. zool cudzokrajný vták z rodu trasochvost Motacilla: Sartoria: kreyčjr (KrN 1795) P. atpn Paulus Kraichir (v Z. Bystrici 1592 U1); Laurentius Kraichir (v Gajaroch 1592 U1); -ka ž k 1: sartix: kragčjrka; plumaria: sswáčka, kragčjrka (KS 1763); -sky príd: czechmistra krayczirskeho (ŽILINA 1558); nad krayczyersku yzbu (TRENČÍN 1652); -stvo [-í] s krajčírske remeslo: každé remeslo, kragčírstwj (BN 1790)