Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kraj -a m.

1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; časový začiatok al. koniec: k. stola, zastať na k-i chodníka, spevnené k-e niečoho; začať od k-a; na k-i svetovej vojny

2. krajina, územie, oblasť: rodný k., úrodný, hornatý k., ďaleké k-e

3. územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres: Slovensko sa delí na k-e

4. zastaráv. (u vysťahovalcov) vlasť: vrátiť sa do k-a

● ísť na k. sveta veľmi ďaleko; to nemá → konca k-a; plač už má na k-i je blízky plaču;

krajový príd. k 2, 3: k-é odlišnosti; k-é divadlo;

krajovo prísl.: k. podfarbený jazyk;

krajský príd. k 3: k-é mesto; k-é orgány; k-á súťaž;

krajíček -čka m. zdrob. expr. k 1: na samom k-u

kraj -ja pl. N -je m.

nakraj, pís. i na kraj predl. s G

kraj -ja pl. N -je m. 1. ▶ miesto najviac vzdialené od stredu; začiatok al. koniec niečoho; syn. okraj: ísť po kraji, krajom cesty, chodníka; ostať len na kraji lesa; sedieť na kraji stoličky; bývať v dome na kraji dediny; stál hneď prvý od kraja; naliať si po samý k. pohára úplne doplna
2. ▶ vymedzené, nie celkom presne ohraničené územie (z hľadiska geografického, ekonomického, administratívneho a pod.); syn. krajina, oblasť: hornatý, rovinatý k.; vinohradnícky k.; podtatranský, záhorácky, pohraničný k.; priemyselný, poľnohospodársky k.; malebný, utešený k. okolo rieky; ostať v rodnom kraji; spoznávať, navštevovať nové kraje; hospodársky vyspelé, zaostalé kraje
3. ▶ územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres (od r. 1996): Banskobystrický, Bratislavský, Prešovský k.; rozdelenie Slovenska na samosprávne kraje
4. zastar. ▶ miesto, kde sa človek narodil, domov, vlasť: Vrátil sa Matej Rovňan, vrátil sa po dlhých rokoch do kraja. [M. Urban]
5. hovor. ▶ (prv) krajský úrad, sídlo krajskej samosprávy: mať otca na kraji; Mohol by som vám pomôcť, aj moji chlapci by mohli. Robia na kraji. [A. Bednár]
◘ fraz. byť z lacného kraja chcieť niečo kúpiť neprimerane lacno, skoro zadarmo; ísť/ujsť až na kraj sveta odísť, odcestovať veľmi ďaleko; mať plač/slzy na kraji/na krajíčku mať blízko k plaču, začínať plakať; nemalo to/nebolo tomu konca-kraja a) bolo toho priveľa b) trvalo to pridlho; šiel by na kraj sveta za niekým, za niečím nevzdáva sa niekoho, niečoho, chce niekoho, niečo veľmi získať ◘ parem. iný kraj, iný mrav krajiny sa odlišujú svojím spôsobom života, svojimi hodnotami
▷ krajíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1: spala na samom krajíčku postele; Vedel, že kniha leží vpravo od neho, na krajíčku stola, ale akoby sa bál tam pozrieť. [P. Jaroš]

nakraj, pís. i na kraj predl. s G zried. ▶ vyjadruje miesto na okraji niečoho: škola stojí n., na kraj dediny, mesta; Čakal som do jari, kým slnko nestiahlo z mŕtvych snehovú perinu, kým sa nad dedinou nakraj hory pod naším bitevným poľom neobjavil ten vojak. [L. Ťažký]

kraj¹, -a m. miesto najväčšmi vzdialené od stredu niečoho, okraj nejakej veci, začiatok al. koniec: na k-i stola, byť na k-i lesa, sedieť na k-i lavice, stáť na k-i cesty, priepasti, chodníka, na k-i mesta; začať od kraja, jesť z k-a, na samom k-i celkom na kraji

● ísť až na k. sveta veľmi ďaleko; to nemá konca-kraja a) je to pridlhé, b) je to nedohľadne rozsiahle; priviesť niekoho na kraj záhuby temer zahubiť; mať už plač na k-i byť blízky plaču;

krajíček¹, -čka m. zdrob. expr.: ísť po k-u cesty na samom kraji

kraj², -a m.

1. územie, krajina, oblasť, končina: rodný k., malebný k., úrodný k., priemyselný, repársky, studený k., rovinatý, hornatý k., polárne k-e, pohraničné k-e, neznáme k-e;

2. úradne vymedzené územie v štáte, ktoré zahrňuje niekoľko okresov: Bratislavský kraj, Žilinský kraj;

3. zried. u vysťahovalcov vlasť: Odišiel za prácou na maďarskú Dolnú zem a viac sa do kraja nevrátil. (Ondr.);

krajový príd. k 1: k-é nárečie, k-é osobitosti, zvláštnosti;

krajovo/-e prísl.: k. podfarbený dialekt;

krajský príd. k 2: k. archív, k. súd, krajský národný výbor (skrat. KNV), Krajský národný výbor v Nitre

kraj³ predl. s 2. p. pri, tesne vedľa, na kraji: kraj lesa

kraj m. (kräj, krej)
1. csl miesto najväčšmi vzdialené od stredu, okraj: Som kedisi spadla pod ľad, aľe na kräji vodi (Žaškov DK); Bahri, to sa do koľesa kraje (Tek. Breznica NB); Sedli na kraj príkopi a povipráviali sa (Jablonové MAL); Kraje deskoch śe perši šparovaľi a potim hubľaľi (Spiš. Štvrtok LVO)
2. or, zsl začiatok; predné miesto: To šetko rospoviem ot kräjä, ako to bolo (Zázrivá DK); Tedi sa pre sóla bíjjávali, tag hňed na kraji bulo povedané: Bes sóla! (Dol. Súča TRČ); Len šeci bi sceli bid na pekném pri kraji (pochovaní), a uš tam nazadek nigdo nesce (Ružindol TRN)
F. ot kräjä sa chliep krájä (Jasenová DK) - treba robiť, ako sa patrí
3. čiast. or prvý odkrajok z bochníka chleba: Kräj ňeužujem, ten má samú kuorku, daj mi smitku (Krivá DK); kraj (Lomná NÁM)
4. čiast. jstrsl a jzsl koniec, zakončenie (udalosti): Chto prišou̯ pre radosňík, tag zaplaťiu̯ a to bou̯ poton kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ešte zlí kraj vezne (Lukáčovce HLO) - zle sa to skončí; ede konca-kraja ňímale (Čelovce MK) - hnevy veľmi dlho trvali; ízď na kraj sveta (Rim. Píla RS) - veľmi ďaleko
5. strsl, zsl geografická oblasť, územie, krajina: Liptov je pekní kraj (Bobrovec LM); Van je ni z nažho kraja (Rochovce ROŽ); Kraj bó chudobní, vlag išó dva aj tri ňňi (Jásová HUR); Celén kraji nebilo takého vinohrada jak ten (Mokrý Háj SKA)
F. kelo kräjó, kelo obišäjó (Brusník REV) - všade sú iné zvyky; biď z lacniho kraja (Rim. Píla RS) - chcieť veľmi lacno kúpiť
6. čiast. strsl a zsl, vsl rodný kraj, domovina, vlasť: Vráťiu̯ sa spoza mora do kraja (Likavka RUŽ); Konzulad mi jeho visluch poslau̯ domou a že deportovaď do kraju ho ňemože, bo žaden zločin ňespachau̯ v Ameriki (Závadka n. Hron. BRE); Ket pójdete domo do kraja, stavte sa u náz na farme (Brestovany TRN); Na šífe sa vrácel do kraja (Brvnište PB); Ale vipukla vojna śternactim roku, tag mi už ňemuch priz domu, do kraju (Hlinné VRN)

kraj predl. s G (kräj) čiast. strsl vyjadruje
a. miesto, pri, vedľa: Len kraj cesti sa drž (V. Bielice TOP); Kraj cesti ľeží jalovička (Lipt. Ján LM); Čupeľi zme kräj cesti (Dlhá n. Or. DK)
b. smer, do blízkosti, na okraj: Mi trija kráľi, mi kraj sveta iďeme (Prievidza); Krä_jämi si stau̯ (Záskalie DK); Ona bi išla za nim aj kraj sveta (Hostišovce RS)

kraj m. (kräj, krej)
1. csl miesto najväčšmi vzdialené od stredu, okraj: Som kedisi spadla pod ľad, aľe na kräji vodi (Žaškov DK); Bahri, to sa do koľesa kraje (Tek. Breznica NB); Sedli na kraj príkopi a povipráviali sa (Jablonové MAL); Kraje deskoch śe perši šparovaľi a potim hubľaľi (Spiš. Štvrtok LVO)
2. or, zsl začiatok; predné miesto: To šetko rospoviem ot kräjä, ako to bolo (Zázrivá DK); Tedi sa pre sóla bíjjávali, tag hňed na kraji bulo povedané: Bes sóla! (Dol. Súča TRČ); Len šeci bi sceli bid na pekném pri kraji (pochovaní), a uš tam nazadek nigdo nesce (Ružindol TRN)
F. ot kräjä sa chliep krájä (Jasenová DK) - treba robiť, ako sa patrí
3. čiast. or prvý odkrajok z bochníka chleba: Kräj ňeužujem, ten má samú kuorku, daj mi smitku (Krivá DK); kraj (Lomná NÁM)
4. čiast. jstrsl a jzsl koniec, zakončenie (udalosti): Chto prišou̯ pre radosňík, tag zaplaťiu̯ a to bou̯ poton kraj svadbi (Lišov KRU)
F. to ešte zlí kraj vezne (Lukáčovce HLO) - zle sa to skončí; ede konca-kraja ňímale (Čelovce MK) - hnevy veľmi dlho trvali; ízď na kraj sveta (Rim. Píla RS) - veľmi ďaleko
5. strsl, zsl geografická oblasť, územie, krajina: Liptov je pekní kraj (Bobrovec LM); Van je ni z nažho kraja (Rochovce ROŽ); Kraj bó chudobní, vlag išó dva aj tri ňňi (Jásová HUR); Celén kraji nebilo takého vinohrada jak ten (Mokrý Háj SKA)
F. kelo kräjó, kelo obišäjó (Brusník REV) - všade sú iné zvyky; biď z lacniho kraja (Rim. Píla RS) - chcieť veľmi lacno kúpiť
6. čiast. strsl a zsl, vsl rodný kraj, domovina, vlasť: Vráťiu̯ sa spoza mora do kraja (Likavka RUŽ); Konzulad mi jeho visluch poslau̯ domou a že deportovaď do kraju ho ňemože, bo žaden zločin ňespachau̯ v Ameriki (Závadka n. Hron. BRE); Ket pójdete domo do kraja, stavte sa u náz na farme (Brestovany TRN); Na šífe sa vrácel do kraja (Brvnište PB); Ale vipukla vojna śternactim roku, tag mi už ňemuch priz domu, do kraju (Hlinné VRN)

kraj predl. s G (kräj) čiast. strsl vyjadruje
a. miesto, pri, vedľa: Len kraj cesti sa drž (V. Bielice TOP); Kraj cesti ľeží jalovička (Lipt. Ján LM); Čupeľi zme kräj cesti (Dlhá n. Or. DK)
b. smer, do blízkosti, na okraj: Mi trija kráľi, mi kraj sveta iďeme (Prievidza); Krä_jämi si stau̯ (Záskalie DK); Ona bi išla za nim aj kraj sveta (Hostišovce RS)

krej p. kraj

krajíček p. kraj

kraj m
1. územie, oblasť, krajina: przywolanie toho krage pana (ŽK 1473); nema w tomto kragy pritele (PLIEŠOVCE 1585); odkud sy, s kterého kraga (KS 1763); žiwočatka w teplich kragoch weksse zrostnu gak w studenich (PR 18. st); o člowěku, ktery pres cuzi a neznamy krag a orsak ide (MiK 18. st)
F. kolik kragů, tolik običegů (KrG 1704)
2. miesto najviac vzdialené od stredu niečoho, okraj: truhla s kragom sa rozech y zwrchu cinom i plechom obita (TRENČÍN 1597); strybrna medenycza s kragmy pozlattitimy (PRAZNOV 1630); malé aneb wlhké krage, kteréž gsau pod welkými kragmi skryté (ZK 1778) malé a veľké pysky na rodidlách; extremum tunicae: dolomane krag (LD 18. st); pren: in soles terras: na krag sweta (KS 1763) veľmi ďaleko
3. naraz utkaný kus súkna: od walany czeleho krage po try penjze (LIPTOV 1692); -ný [-ný, -ní] príd k 1: nech nepússtij (:wandrownjk:) obecni (:kragni:) cestu (OP 1685) hradskú; k 2: w kraynom luze (SLIAČE 1635); zahrada krajnya (KRUPINA 1691); wnitrne sau charty (v knihe) ze dwema stranami, nekde rozdelene gsuce kolumnami a glozami kragnimi (OP 1739) okrajovými
P. tpn Krayna ( 1392 Krajné VSO); -ový príd k 2: riparius: brehowy, pobrežny, kragowy (KS 1763); -íček dem k 2: malý kusek, kragiček, trjska (WU 1750)

krajný p. kraj

krajový p. kraj