Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

kradnúť -e -ú -dol nedok. dopúšťať sa krádeže: k. peniaze, starožitnosti

expr.: k. ako straka všetko; k. pánu bohu čas zaháľať

// kradnúť sa expr. ticho, nenápadne sa pohybovať, zakrádať sa: k. sa popri vrátnici

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kradnúť ‑e ‑ú ‑dol nedok.; kradnúť sa

kradnúť -dne -dnú (ne)kradni! -dol -dla -dnúc -dnúci -dnutý -dnutie nedok. (čo) ▶ neoprávnene si prisvojovať cudziu vec, cudzí majetok; páchať trestný čin krádeže: k. peniaze, umelecké predmety; preverenie pôvodu v databázach kradnutých áut; pren. expr. Ak uvažoval nad tým sám, pozdávalo sa mu to nemravné kradnúť niekomu ženu. [J. Johanides]fraz. kradnúť ako straka kradnúť často a čokoľvek; kradnúť niekomu čas zdržovať niekoho pri práci; kradnúť pánubohu čas zaháľať, plytvať časomdok.ukradnúť


kradnúť sa -dne sa -dnú sa -dol sa -dla sa -dni sa -dnúc sa -dnúci sa -dnutie sa nedok. expr. (kadiaľ; kam) ▶ potajomky, nenápadne, ticho sa niekade pohybovať, zakrádať sa, ísť: po nociach sa k. po dedine; k. sa tmou popri múre, plote; bosý sa kradol do spálne; Sklápacie dvere sme za sebou zavreli a kradli sme sa chodbami v kobke. [P. Bunčák]; Mal krotkú líšku, chodila s ním do hostinca, nosil ju okolo krku ako živý golier alebo sa kradla za ním. [D. Dušek]

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili


kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domyexpr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potmeexpr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda prečexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverámkniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom


lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete


zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sakradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budoveexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domukniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka)expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kradnúť, -ne, -nú, -dol nedok. (čo) neoprávnene si prisvojovať cudziu vec: k. peniaze, zemiaky, snopy, ovocie, drevo; kradne ako straka všetko

k. niekomu čas zdržovať ho pri práci: k. si čas (na niečo) úchytkom robiť niečo popri inej práci;

dok. ukradnúť

|| kradnúť sa potajomky, nenápadne sa blížiť, ísť: Marek sa pasekami kradne na určené miesto. (Heč.)

Morfologický analyzátor

kradnúť nedokonavé sloveso
(ja) kradnem VKesa+; (ty) kradneš VKesb+; (on, ona, ono) kradne VKesc+; (my) kradneme VKepa+; (vy) kradnete VKepb+; (oni, ony) kradnú VKepc+;

(ja som, ty si, on) kradol VLesam+; (ona) kradla VLesaf+; (ono) kradlo VLesan+; (oni, ony) kradli VLepah+;
(ty) kradni! VMesb+; (my) kradnime! VMepa+; (vy) kradnite! VMepb+;
(nejako) kradnúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

kradnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor