krčiť nedok.
1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty
2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene
● expr. k. → nos(om) nad niečím; k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;
opak. krčievať -a
// krčiť sa
1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, krkvať sa, húžvať sa: látka sa k-í
2. ohýbať sa, zohýnať sa, hrbiť sa: k. sa nad šitím
3. byť učupený, prikrčený, čupieť: k. sa v kútiku;
pren. v doline sa k-í dedinka;
opak. krčievať sa
krčiť -čí -čia krč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. (čo) 1. ▶ tlakom, skrúcaním húžvať; robiť nepravidelné záhyby, krkvať: k. látku, noviny; Pritúlila ho s odovzdanosťou, ale s plačom, ktorý jej krčil briadku, sťahoval kútiky úst. [P. Glocko]; Ruky Jura Lacku kožku krčili, miesili, poťahovali, obracali lícom hore a dole. [H. Zelinová] 2. ▶ ohýbať, zohýnať, obyč. končatiny: k. nohy pod stôl; k. ruky v päsť; pren. strach ich krčil k zemi ◘ fraz. krčiť hlavu medzi plecia mať strach, prejavovať zbabelosť; krčiť nos(om)/čelo prejavovať nespokojnosť, nesúhlas; krčiť plecia/plecami prejavovať nerozhodnosť, neistotu, bezradnosť ▷ opak. krčievať -va -vajú -val; dok. ↗ skrčiť
krčiť sa -čí sa -čia sa krč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby; byť krčivý; syn. krkvať sa, húžvať sa: látka sa krčí 2. ▶ sťahovať sa do vrások al. záhybov; syn. mraštiť sa, vraštiť sa: tvár sa mu krčila od bolesti 3. ▶ ohýbať sa v chrbte, zohýbať sa; syn. hrbiť sa: k. sa pod ťažkým mechom; k. sa nad knihami; celý večer sa krčil pred monitorom; pren. Stromy sa pod ťarchou snehu krčili k zemi a zabárali si konáre do mäkkej, ligotavej a studenej prikrývky. [V. Handzová] 4. ▶ byť v nízkej polohe so skrčenými nohami; byť pričupený, prikrčený a prečkávať čas nebezpečenstva, chladu a pod.: k. sa v kúte, za plotom; k. sa od zimy, od strachu; Ozývali sa nové detonácie, všetko sa triaslo a pivnička, kde sme sa krčili, ani zďaleka neposkytovala dostačujúcu ochranu. [F. Zvarík]; Krčili sa od smiechu a jeden druhého pridržiavali, aby nespadli na zem. [P. Jaroš]; Prenasledovalo ho nebezpečné svetlo, ale on sa len krčil a bežal. [L. Ballek]; pren. Akýsi zvláštny pocit spolupatričnosti pútal ho k tomuto pustému kraju, k poliam a lesom, k dedine krčiacej sa medzi nimi. [P. Andruška] ▷ opak. krčievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 ↗ skrčiť sa
húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiť • krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šaty • nár. krcmať (Kálal) • expr.: žvachľať • miagať • nár.: mäčkať • madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňu • mraštiť • mŕštiť • vraštiť • nár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvár • mädliť • mrviť • žmoliť • expr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapku • šúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papier • expr. chalbať
krčiť p. húžvať
krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti
2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa
3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe
mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapku • mrviť • expr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstami • stláčať • stískať • žmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovku • expr.: mäkušiť • miagať • zried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozity • húžvať • húžviť • krkvať • krčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterku • skrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal noviny • nár.: mäčkať • mäždiť • madžgať
mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiť • vraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolesti • mračiť • chmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelo • zmrašťovať • zmŕšťovať • zmršťovať • zvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvár • krčiť • húžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvár • expr.: krkvať • vráskať: krkval, vráskal čelo od zlosti • kriviť (ústa): krivila ústa od plaču • expr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom
ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sa • zohýnať sa • zhýbať sa • skláňať sa • kloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemi • prehýbať sa • prehýnať sa • prehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v páse • kriviť sa • krivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa kriví • hrbiť sa • hrbatiť sa • nahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbuje • krčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčí • krútiť sa • šúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí
2. p. klaňať sa 2
vráskavieť stávať sa vráskavým • vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráska • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa (z citových al. zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusu • mračiť sa • krčiť sa • sťahovať sa • zvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolesti • vráskovať sa • vráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí
krčiť, -í, -ia nedok. (čo, pren. i čím) ohýbať, robiť záhyby, vrásky: k. papier, k. šaty
● k. nos (nosom) nad niečím; k. ústa (ústami) mimikou tváre vyjadrovať nesúhlas; k. plecami pohybom pliec dávať najavo nerozhodnosť al. bezmocnosť;
dok. pokrčiť, skrčiť
|| krčiť sa
1. vytvárať neúhľadné záhyby, húžvať sa: šaty sa krčia;
2. ohýbať sa, hrbiť sa: Krčili sa pod nošami a pochodovali. (Bod.) Nad stolíkmi sa krčilo jedenásť úradníkov. (Pláv.)
3. čupieť, byť učupený; tiesniť sa: Ondro sa krčí pri studni. (Heč.) Mať krčí sa na lavic. (Taj.) Hádam sa mám krčiť v diere. (Fr. Kráľ); pren. Mestečko krčilo sa medzi grúňmi. (Fr. Kráľ);
opak. krčievať sa, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 skrčiť sa, k 1 i pokrčiť sa, k 3 prikrčiť sa