Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

krčiť nedok.

1. robiť nepravidelné záhyby, krkvať, húžvať: k. si šaty

2. ohýbať, zohýbať: k. nohu v kolene

expr. k. → nos(om) nad niečím; k. plecami prejavovať nerozhodnosť, bezmocnosť ap.;

opak. krčievať -a

// krčiť sa

1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby, krkvať sa, húžvať sa: látka sa k-í

2. ohýbať sa, zohýnať sa, hrbiť sa: k. sa nad šitím

3. byť učupený, prikrčený, čupieť: k. sa v kútiku;

pren. v doline sa k-í dedinka;

opak. krčievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
krčiť ‑í ‑ia nedok.; krčiť sa

krčiť -čí -čia krč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. (čo) 1. ▶ tlakom, skrúcaním húžvať; robiť nepravidelné záhyby, krkvať: k. látku, noviny; Pritúlila ho s odovzdanosťou, ale s plačom, ktorý jej krčil briadku, sťahoval kútiky úst. [P. Glocko]; Ruky Jura Lacku kožku krčili, miesili, poťahovali, obracali lícom hore a dole. [H. Zelinová]
2.ohýbať, zohýnať, obyč. končatiny: k. nohy pod stôl; k. ruky v päsť; pren. strach ich krčil k zemi
fraz. krčiť hlavu medzi plecia mať strach, prejavovať zbabelosť; krčiť nos(om)/čelo prejavovať nespokojnosť, nesúhlas; krčiť plecia/plecami prejavovať nerozhodnosť, neistotu, bezradnosť
opak. krčievať -va -vajú -val; dok.skrčiť


krčiť sa -čí sa -čia sa krč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1.mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby; byť krčivý; syn. krkvať sa, húžvať sa: látka sa krčí
2. ▶ sťahovať sa do vrások al. záhybov; syn. mraštiť sa, vraštiť sa: tvár sa mu krčila od bolesti
3.ohýbať sa v chrbte, zohýbať sa; syn. hrbiť sa: k. sa pod ťažkým mechom; k. sa nad knihami; celý večer sa krčil pred monitorom; pren. Stromy sa pod ťarchou snehu krčili k zemi a zabárali si konáre do mäkkej, ligotavej a studenej prikrývky. [V. Handzová]
4.byť v nízkej polohe so skrčenými nohami; byť pričupený, prikrčený a prečkávať čas nebezpečenstva, chladu a pod.: k. sa v kúte, za plotom; k. sa od zimy, od strachu; Ozývali sa nové detonácie, všetko sa triaslo a pivnička, kde sme sa krčili, ani zďaleka neposkytovala dostačujúcu ochranu. [F. Zvarík]; Krčili sa od smiechu a jeden druhého pridržiavali, aby nespadli na zem. [P. Jaroš]; Prenasledovalo ho nebezpečné svetlo, ale on sa len krčil a bežal. [L. Ballek]; pren. Akýsi zvláštny pocit spolupatričnosti pútal ho k tomuto pustému kraju, k poliam a lesom, k dedine krčiacej sa medzi nimi. [P. Andruška]
opak. krčievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1skrčiť sa

húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiťkrkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šatynár. krcmať (Kálal)expr.: žvachľaťmiagaťnár.: mäčkaťmadžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňumraštiťmŕštiťvraštiťnár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvármädliťmrviťžmoliťexpr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapkušúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papierexpr. chalbať


krčiť p. húžvať


krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčaťstískaťžmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiťmiagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvaťhúžviťkrkvaťkrčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkaťmäždiťmadžgať


mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiťvraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolestimračiťchmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelozmrašťovaťzmŕšťovaťzmršťovaťzvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvárkrčiťhúžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvárexpr.: krkvaťvráskať: krkval, vráskal čelo od zlostikriviť (ústa): krivila ústa od plačuexpr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom


ohýbať sa, ohýnať sa 1. dostávať sa do oblúkovej polohy, nadobúdať tvar oblúka • zohýbať sazohýnať sazhýbať saskláňať sakloniť sa: konáre sa ohýbajú, skláňajú, klonia pod ťarchou ovocia; z(o)hýbať sa k zemiprehýbať saprehýnať saprehybovať sa (obyč. cez niečo): prehýba sa cez oblok; prehýna, prehybuje sa v pásekriviť sakrivieť (vybočovať z priamej polohy): prsty sa mu krivia, prsty mu krivejú; plech sa krivíhrbiť sahrbatiť sanahrbovať sa (ohýbať sa v chrbte): pri robote sa hrbí, nahrbujekrčiť sa (o polohe tela): vekom sa krčíkrútiť sašúveriť sa (na okrajoch): papier sa krúti, šúverí

2. p. klaňať sa 2


vráskavieť stávať sa vráskavým • vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráskavraštiť samraštiť samŕštiť sa (z citových al. zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusumračiť sakrčiť sasťahovať sazvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolestivráskovať savráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krčiť, -í, -ia nedok. (čo, pren. i čím) ohýbať, robiť záhyby, vrásky: k. papier, k. šaty

k. nos (nosom) nad niečím; k. ústa (ústami) mimikou tváre vyjadrovať nesúhlas; k. plecami pohybom pliec dávať najavo nerozhodnosť al. bezmocnosť;

dok. pokrčiť, skrčiť

|| krčiť sa

1. vytvárať neúhľadné záhyby, húžvať sa: šaty sa krčia;

2. ohýbať sa, hrbiť sa: Krčili sa pod nošami a pochodovali. (Bod.) Nad stolíkmi sa krčilo jedenásť úradníkov. (Pláv.)

3. čupieť, byť učupený; tiesniť sa: Ondro sa krčí pri studni. (Heč.) Mať krčí sa na lavic. (Taj.) Hádam sa mám krčiť v diere. (Fr. Kráľ); pren. Mestečko krčilo sa medzi grúňmi. (Fr. Kráľ);

opak. krčievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 skrčiť sa, k 1 i pokrčiť sa, k 3 prikrčiť sa

Morfologický analyzátor

krčiť nedokonavé sloveso
(ja) krčím VKesa+; (ty) krčíš VKesb+; (on, ona, ono) krčí VKesc+; (my) krčíme VKepa+; (vy) krčíte VKepb+; (oni, ony) krčia VKepc+;

(ja som, ty si, on) krčil VLesam+; (ona) krčila VLesaf+; (ono) krčilo VLesan+; (oni, ony) krčili VLepah+;
(ty) krč! VMesb+; (my) krčme! VMepa+; (vy) krčte! VMepb+;
(nejako) krčiac VHe+;
krčiť krčiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor